Krásny víkend! Dnes aj o ohýbaní histórie v učebniciach dejepisu, o cestovaní na najchladnejšie miesta a tom, prečo je tam nebezpečné piť vodku, aký je rozdiel medzi neurážaním tela a propagovaním tučnoty, o záhadnej českej maliarke Toyen a slovenských neandertálcoch.
Postavenie a moc vzbudzuje dojem nedotknuteľnosti
Sociologička Barbora Holubová. (zdroj: Dorota Holubová)Verejná mienka je v prípadoch sexualizovaného násilia či obťažovania ešte stále viac naklonená na stranu páchateľov. Aj preto sa podľa sociologičky Barbory Holubovej obete často nedomôžu spravodlivosti.
O prípadoch politikov Dominika Feriho a Jána Heráka, ktorí čelia obvineniam zo znásilnenia, respektíve zneužívania detí, hovorí, že ak majú údajní páchatelia vytvorený imidž a gloriolu nedotknuteľnosti, naozaj mohli mať pocit, že sa im takéto správanie „prepečie“.
„Najmä ak už sa takto správali aj v minulosti a videli, že sa nič nestalo,“ tvrdí.
Na otázku, či môže byť medzi politikmi takého správania viac, odpovedá výskumom: „Z prieskumu zo 42 európskych parlamentov na vzorke 123 poslankýň a zamestnankýň vieme, že 85 percent z nich malo skúsenosť s psychologickým násilím a 25 percent so sexuálnym násilím. Viaceré uviedli, že počas volebného obdobia parlamentu boli niekoľkokrát vystavené sexistickým alebo sexuálnym poznámkam."
"Osobitne je potom veľmi citlivý vzťah medzi asistentkami a poslancami, kde ide o výrazne nerovné postavenie. Paradoxom je, že asi 63 percent zo žien, ktoré boli obťažované, nahlásilo incident prostredníctvom interného parlamentného mechanizmu. Podľa správy však vo všetkých oznámených prípadoch neboli páchatelia zodpovední za svoje činy."
- Hoci väčšina páchateľov chápe, že znásilnenie či zneužívanie sú nezákonné a škodlivé javy, sami pred sebou ich zvyčajne ospravedlňujú, píše reportérka Michaela Žureková v článku o tom, čo majú sexuálni násilníci spoločné, či v tom hrá rolu moc a aké ďalšie faktory, aj ako je možné, že sa neboja odhalenia a opakovane sa dopúšťajú násilia.
Ako sa na hodinách dejepisu sto rokov ohýba história
Tak ako zmizol Vladimír Clementis z fotografie s Klementom Gottwaldom, tak zmizol z učebnice dejepisu Rudolf Slánský. (zdroj: ČTK)Kolega Peter Getting si dal námahu a poriadne si prelistoval učebnice dejepisu od prvej československej republiky. Zistil, že dejiny sa v nich vždy ohýbali podľa politickej vôle. Ani dnes nie sú ušetrené ideológie.
„Pri dejepisoch z čias vojnového režimu sa hovorí o falšovaní či znásilňovaní dejín, ale to poklonkovanie národnej ideológii a naša nadradenosť tam skrátka boli aj predtým, len sa neskôr menil kolektívny nositeľ týchto dejinných príbehov. Rozdiel bol v tom, že v demokracii sa proti tomu mohla vzniesť kritika, existovala pluralita, no v totalite nie,“ hovorí historik a expert na didaktiku a tvorbu učebníc dejepisu Viliam Kratochvíl.
Prečítajte si o tom, ako sa ohýbali dejiny od Masaryka až po dnes, čo o tom hovoria historici a experti na tvorbu učebníc, čo robí ministerstvo školstva, aby sa tak nedialo v budúcnosti a ako by mala vyzerať kvalitná učebnica dejepisu.
Aj v najchladnejších krajinách sveta majú fast food, ale vodkou sa nezohrievajú
Na Čukotke mnohých miestnych živí chov sobov. (zdroj: Martin Navrátil)Ela Rybárová sa s cestovateľom Martinom Navrátilom, ktorý bol na Čukotke, Sibíri aj Antarktíde, rozprávala o najchladnejších miestach sveta.
V rozhovore hovorí aj o tom, čo si tam miestni myslia o klimatických zmenách, prečo sa netúžia presťahovať do Moskvy, aké ťažké je cestovať do Antarktídy či na Čukotku, prečo by milovníci zvierat, protestujúci proti zabíjaniu pre kožušiny, v týchto krajinách neprežili a prezrádza aj tajomstvo "ruského suši".
A prečo sa miestni vodkou nezohrievajú? „Vodka pri mínus štyridsiatich stupňoch Celzia zmrzne úplne na kosť. Keď Rusi počas našej prvej návštevy videli, že sme si dali vodku, vytrhli nám ju z rúk, či sme sa zbláznili a chceme sa zabiť. Keď v týchto chladných oblastiach teplota klesne pod určitú hranicu, platí zákaz predaja alkoholu.
Každý aj veľký opilec v Rusku vie, že je to nebezpečné, ako priložiť si pištoľ k hlave. To, že alkohol zohrieva, je hlúposť. Človeku sa roztiahnu cievy, má pocit, že ho to zohrialo, ale je to klam. Veľmi rýchlo sa podchladí. Aj kilometer chôdze domov môže byť tragický a človek môže ľahko zamrznúť.“
Nikdy nepovedala, kým vlastne v ženskom tele je
Maliari Štyrský a Toyen v maskách pri práci. (zdroj: WIKIPEDIA)Významná česká maliarka Toyen bola tajomná aj menom, ktoré si dala. Jej osobnosť i tvorbu poodhaľuje teraz cez jej diela z mnohých európskych zbierok mimoriadna výstava v Prahe.
Či bola transgender, lesbička, alebo len veselo mystifikovala, tým sa výstava Snící rebelka v českej Národnej galérii príliš nezaoberá. Lebo práve nejednoznačnosť a voľná interpretácia otvára cestu k umelkyni, ktorá bolo svetovou už vo chvíli, keď tvorila a v priamom prenose za to získavala aj uznanie.
Bola moderná a jej životný štýl už vtedy zahŕňal všetko, čo v otvorenom a dynamickom svete zahŕňa dnes. A to nie preto, že by bola avantgardou v umeleckom význame. Avantgarda vyplýva z jej osobnej slobody. Stretnúť ju na ulici by preto bolo inšpirujúce a elektrizujúce ešte aj dnes.
Keďže výstava Snící rebelka je beznádejne vypredaná na mesiac dopredu, namiesto výletu do Prahy vám odporúčame prečítať si aspoň jej nemenej zaujímavý životný príbeh.
Na javisko nejdem s tým, aby sa niekto kochal mojím tučným telom
Ridina Ahmedová. (zdroj: Nila)Keď už tu hovoríme o tele, pristavme sa pri kritizovaní a znevažovaní ľudí na základe ich výzoru. Napríklad obezity.
„Niekto mi napísal, že mám na rukách krv a som zodpovedná za životy tých, ktorí zomierajú v dôsledku obezity,“ hovorí speváčka a hudobníčka Ridina Ahmedová, ktorá chcela pôvodne pripraviť len divadelné predstavenie o bodyshamingu.
Pri hľadaní respondentiek napísala výzvu na sociálne siete a onedlho bola zaplavená správami od žien, ktoré sa jej zdôverovali s traumatizujúcimi zážitkami z kritiky od rodičov, partnerov aj od širokého okolia. Bolo jej ľúto, že do inscenácie sa jej všetky nahrané príbehy nezmestia, a tak vytvorila podcast Sádlo.
Hodnotením seba aj iných je podľa nej naša spoločnosť presiaknutá a ani ona sama nie je z obliga.
Tip na výstavu: Všetci slovenskí neandertálci pokope
SNM - Prírodovedné múzeum otvorilo výstavu Človek v čase a priestore (zdroj: SNM)Antropologická výstava chýbala v Slovenskom národnom múzeu 15 rokov. Možno na nej vidieť aj kostrové pozostatky slovenských neandertálcov, ktoré sa objavili v Gánovciach a Šali.
"Doteraz sme nikdy neprezentovali týchto našich neandertálcov takto pokope. A nevystavovali sme ani paleolitickú lebku z Moče v okrese Komárno," vraví autorka expozície a kurátorka antropologických zbierok SNM – Prírodovedného múzea Alena Šefčáková.
Lebka z Moče, ktorá bola objavená v roku 1990, podľa odhadov patrila žene, ktorá žila na našom území pred trinásťtisíc rokmi a podobá sa na súčasné populácie. V čase úmrtia mala približne 40 rokov a zachované všetky zuby bez kazu, no opotrebované až ku krčku. Vedci predpokladajú, že je to dôsledok využívania zubov napríklad na spracovanie koží.
Čo všetko sa dá vyčítať z kostí, zubov či z DNA, zistíte na výstave Človek v čase, ktorá sa dá vidieť v sídle múzea na Vajanského nábreží v Bratislave.
Pohľad do dejín
Dobová veduta s nábytkárskou fabrikou vo Veľkých Uherciach. Zdroj: Fond Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. (zdroj: Fond Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi)Máloktorí zo súčasníkov dnes vedia, že aj na hornej Nitre sa vyrábali stoličky z ohýbaného dreva. V priestore oproti neogotickému kaštieľu vo Veľkých Uherciach bol vybudovaný areál fabriky, kde sa spracovávalo drevo z okolitých lesov.
Na ploche sedem a pol hektára sa nachádzala píla, rašplovňa, ohybáreň, pletiareň, stolárska dielňa a zámočnícka dielňa, leštiareň a baliareň. Súčasťou areálu továrne boli aj byty pre robotníkov.
Už v druhej polovici 19. storočia viedenská firma Gebrüder Thonet začala realizovať výrobu dielcov pre nábytok v piliarskych závodoch a svoju pozornosť obrátila aj na Slovensko, kde bol dostatok bukového dreva a lacná pracovná sila.
Prečítajte si ako Thonetovské stoličky z Veľkých Uheriec dobyli svet.
Recept na víkend
Koláč Lenivá žena. (zdroj: Naničmama.sk | Kamila)Vráťte sa do detstva vďaka buchtám, bábovke či strúhanému koláču. Vybrali sme pre vás recepty na tradičné koláče ako od starej mamy.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Chcete pravidelne dostávať Víkendový výber e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
