BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do pripomienkového konania návrh zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu SR.
Cieľom návrhu zákona je upraviť a zjednotiť procesnú úpravu disciplinárneho konania vo veciach sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov pred Najvyšším správnym súdom.
Zároveň má návrh priniesť odstránenie súčasného „neefektívneho, v mnohých prípadoch až nefunkčného stavu“ disciplinárnych konaní.
Náhrada za súčasný roztrieštený zákon
Ako zdôraznil rezort spravodlivosti, predkladaný návrh zákona je potrebné vnímať v širšom kontexte reformných zámerov v oblasti justície a iných reformných zmien za účelom obnovy dôvery občanov v právny štát. Vyplýva to z materiálov na právnom a informačnom portáli Slov-lex.

„Platná právna úprava disciplinárnych konaní je charakteristická najmä svojou výraznou roztrieštenosťou,“ zhodnotil v predkladanom návrh rezort spravodlivosti.
Nekompaktná právna úprava podľa nich definuje rôzne osobité procesy, prostredníctvom ktorých môžu vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči svojim členom stavovské orgány jednotlivých právnických povolaní.
„Pôvodný zámer zákonodarcu zveriť disciplinárnu právomoc jednotlivým právnickým stavom tak, aby tieto stavy mohli autonómne regulovať správanie svojich členov, sa v aplikačnej praxi neosvedčil a vykazoval v mnohých prípadoch nefunkčnosť,“ pokračovali.
Zjednotenie pravidiel
Predložený návrh zákona zjednocuje procesné pravidlá disciplinárneho konania pre viaceré právnické povolania a disciplinárnu právomoc zveruje do rúk sudcom z povolania spolu s reprezentantmi stavu, ktorého je disciplinárne stíhaný členom – prísediaci.
„Navrhované zloženie disciplinárnych senátov zaručuje vysokú mieru transparentnosti disciplinárneho konania a výrazne upevňuje reprezentatívnosť a legitimitu členov disciplinárneho senátu,“ vysvetlilo ministerstvo.
Disciplinárnu zodpovednosť bude vyvodzovať najvyšší správny súd prostredníctvom senátov.
Ich zloženie navrhujú v pomere 3:2, pričom ide o troch sudcov najvyššieho správneho súdu (z ktorých je jeden predsedom senátu), a z dvoch prísediacich, ktorí sú z nesudcovského prostredia.
Napríklad prokurátori, súdni exekútori alebo notári, podľa toho, kto je disciplinárne obvinený. Disciplinárne konanie pred najvyšším správnym súdom je nastavené ako jednostupňové s možnosťou obnovy konania.
Ako doplnilo ministerstvo spravodlivosti, spoločná právna úprava disciplinárneho konania pre vybrané právnické profesie je dôležitá aj vo vzťahu k občianskej spoločnosti a posilneniu dôvery v právny štát.
„Práve etické kódexy správania pri výkone verejných funkcií s efektívnym disciplinárnym konaním v prípade ich porušenia treba chápať ako prejav vôle vzbudzovať dôveru občanov v inštitúcie,“ pokračovali. Účinnosť návrhu zákona navrhuje ministerstvo spravodlivosti od 1. augusta 2021.
Ústavnou reformou z 9. decembra 2020, bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Ten disponuje disciplinárnou právomocou voči sudcom, prokurátorom a ak tak ustanoví zákon, aj voči iným osobám.