BRUSEL. NATO nie je organizácia namierená proti Rusku, ale chce sa brániť a hlásiť k svojim hodnotám.
Ak dôjde k porušeniu medzinárodného práva, ako to bolo v roku 2014 v prípade Krymu a Ukrajiny, musí zaujať jasnú pozíciu.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok to uviedol po skončení sa pondelkového (14. 6.) samitu NATO.
"Mne len zostáva dúfať, že po tomto samite a aj po stredajšom samite (amerického prezidenta Joea) Bidena s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom konečne dôjde k tomu, po čom NATO už dlho volá. Pokúšame sa zvolať Radu NATO – Rusko, ale na tango treba dvoch a musíme mať aj súhlas druhej strany. Tých tém, o ktorých chceme diskutovať, je veľa. S nádejou vzhliadam k samitu v Ženeve, že to bude istým spôsobom začiatok nejakého dialógu. Ale ten musí byť založený na jasných hodnotách," opísal situáciu Korčok.
Stratégia podľa situácie na Ukrajine
Minister obrany Jaroslav Naď v tejto súvislosti priznal, že jeho rezort intenzívne sleduje aktivity, ktoré vyvíja Ruská federácia.
Korčok varoval pred novými hrozbami. NATO sa musí vedieť prispôsobiť Čítajte "Naše obranné plány sú do veľkej miery nastavené na bezpečnostnú situáciu na Ukrajine," upozornil.
Dodal, že dianie na Ukrajine Slovensko sleduje veľmi pozorne, rovnako aj porušenie medzinárodného práva, anexiu územia a nasadzovanie desaťtisícok až státisícok ruských vojakov na hraniciach s Ukrajinou.
"To sú veci, ktoré nás vyrušujú. Očakávame, že zvíťazí zodpovednosť a zdravý rozum," odkázal minister obrany.
Snahy Ruska o vplyv v armáde
Podľa jeho slov netreba zabúdať ani na udalosti, ktoré prebiehajú na území Slovenska, či už ide o snahy ruskej strany preniknúť do Ozbrojených síl Slovenskej republiky za pomoci spravodajských služieb, alebo o rôzne hybridné hrozby.
"Obdobie, keď si robili, čo chceli, sa už skončilo," uviedol na adresu spravodajských dôstojníkov s diplomatickým krytím na ruskom veľvyslanectve v Bratislave. Pripomenul tiež, že jeho rezort vypracoval akčný plán boja proti hybridným hrozbám, ktorý bude schvaľovať vláda.
Chladné vzťahy NATO a Ruska
Spojenci zo Severoatlantickej aliancie sa na pondelňajšom samite NATO v Bruseli zhodli na tom, že Rusko porušuje hodnoty, zásady, dôveru a záväzky uvedené v dohodnutých dokumentoch, ktoré sú základom doterajších vzťahov NATO – Rusko. Spoločné vyhlásenie podpísala aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.
Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok pri tejto príležitosti vyjadril nádej, že istý prelom očakáva od stredajšieho samitu Bidena s Putinom.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ešte pred začatím sa samitu priznal, že vzťahy Aliancie s Ruskom sú na najnižšom možnom stupni.
V spoločnom vyhlásení lídrov členských krajín NATO je Rusku venovaných sedem samostatných kapitol od budovania jadrového arzenálu cez hybridné hrozby a šírenie dezinformácií, asertívne správanie voči svojim susedom, porušovanie vzdušného priestoru spojencov až po pretrvávajúcu okupáciu časti území Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny.
Zuzana Čaputová po skončení sa samitu na tlačovej konferencii s ministrom zahraničných vecí Korčokom a ministrom obrany Naďom novinárom uviedla, že za najnebezpečnejšie črty ruskej politiky považuje nedodržiavanie medzinárodného práva a nerešpektovanie územnej celistvosti iných krajín.
