Medveď je šelma, ale človek nie je na jeho jedálnom lístku. Kolízie s človekom sú väčšinou dôsledkom toho, že človek nevie, ako sa má správať pri stretnutí s medveďom, hovorí šéf zásahového tímu pre medveďa hnedého JAROSLAV SLAŠŤAN.
Aktuálny prípad usmrtenia človeka medveďom považuje za veľkú tragédiu, no nie je to dôvod na démonizovanie tohto zvieraťa.
Upozorňuje, že je to po sto rokoch prvý smrteľný prípad a na porovnanie uvádza, že ročne na Slovensku zomrie desať ľudí po útokoch psov.
V rozhovore vysvetľuje, ako sa správať pri stretnutí s medveďom, vyvracia mýty vytvorené rozprávkami či filmami o nich a zdôrazňuje, že problémom nie je to, žeby medvede boli premnožené, ale koľko ich je problémových. A tých si vyrábame sami.
Ako vnímate aktuálny prípad usmrtenia človeka medveďom na Liptove?
Osobne to vnímam ako veľkú tragédiu, mrzí ma to. Doteraz za ostatných sto rokov u nás medveď človeka nezabil. Aj napriek tomu, že medveď je šelma a je schopný vyvinúť silu, ktorou dokáže človeka usmrtiť, doteraz sa to nestalo.
Útoky na ľudí tu však boli.
Útoky medveďa na ľudí majú vždy obranný charakter. Nie predátorský. Medveď reaguje v defenzíve.
Dá sa to povedať aj o aktuálnom prípade?
Nevieme nič o charaktere útoku, či medveď útočil údermi láb, hryzením, alebo kombináciou. Je to určite veľké nešťastie.
Prečo teda medveď útočí, ak nie predátorský?
Pre medveďa človek nie je potravou, je to všežravec, ktorý žerie lesné plody, rastliny, bezstavovce aj menšie stavovce a zdochliny. Kolízie s človekom sú väčšinou dôsledkom toho, že človek nevie, ako sa má správať pri stretnutí s medveďom. Ľudia takisto netušia, ako sa majú správať na území, kde sa vyskytujú medvede.

Môžete to konkretizovať?
Ľudia veľakrát spozorujú medveďa, a napriek tomu sa k nemu priblížia. Dnes žijeme v ére senzácií a digitálnych technológií a čo môže byť krajšie ako urobiť si záber alebo selfíčko s medveďom.
Hovorím z vlastnej skúsenosti, pred dvoma týždňami som bol v Tatrách, kde som videl, ako si ľudia fotili medvedicu s dvoma mladými, s ktorými navštevuje oblasť Hrebienka a Bilíkovu chatu.
Namiesto toho, aby si ľudia držali prirodzený rešpekt a odstup, fotia si ho. Neuvedomia si, že napríklad zastanú cestu zvieraťu, pretnú mu trasu, ktorou sa chce dostať do bezpečia. To môže vyprovokovať zviera k útoku.
A čo liptovský prípad?
Tam mohlo ísť aj o medvedicu s mladými, ktoré si chránila, mohol ju prekvapiť, ale je to všetko len dedukcia. Rekonštrukcia útoku sa ešte nerobila, priami svedkovia útoku nie sú.