V USA nás viedli k riešeniu konkrétnych právnych káuz, spomína špeciálny prokurátor DANIEL LIPŠIC na štúdium na Harvardovej univerzite. V rozhovore vysvetľuje, čo by mali študenti a absolventi zvažovať, keď sa chcú usilovať o prokurátorskú kariéru. „Nemyslím si, že rozhodnutie musí byť raz a navždy nemenné, že ten, kto je raz v advokácii, nemôže ísť na súd a podobne,“ hovorí Lipšic, ktorý prišiel na prokuratúru z advokácie.
Článok je súčasťou prílohy Kariéra v práve,
ktorú nájdete vloženú v SME 29. júna 2021.
Vyštudovali ste Harvardovu univerzitu. Akú sú benefity zahraničného právnického vzdelania, ktoré štúdium na Slovensku nemalo a možno dodnes nemá?
Neviem to porovnať s tým, aká je dnes úroveň a štýl výučby na právnických fakultách, pretože som učil veľmi, veľmi dávno. Za mojich čias, ale to bolo tiež dávno, sa kládol veľký dôraz na memorovanie. Na memorovanie zákonov, judikatúry, doktríny, poučiek, ale oveľa menší dôraz sa kládol na to, aby právnici boli schopní aplikovať právo na konkrétne prípady.
V zahraničí sa skúšky nerobili formou testu alebo skúšania poučiek, ale boli prípadové štúdie, často pomerne komplikované a mohli ste použiť literatúru, akú ste chceli, a celú knižnicu. Dôležité bolo, aby študent prejavil schopnosť logicky aplikovať právo.
V tom čase to bol najzásadnejší rozdiel. Myslím si, že v zahraničí štýl výučby oveľa viac pripravoval absolventov na prax, lebo v praxi sa vás nikto nepýta, ako znie konkrétne paragraf zákona.
Považujete štúdium v USA za pridanú hodnotu pri praktikovaní práva na Slovensku vzhľadom na rozličnosť právnych systémov?
U nás sa často aj pri právnickom vzdelávaní príliš zdôrazňuje rozdielnosť dvoch veľkých právnych systémov, kontinentálneho a angloamerického. Ten rozdiel v posledných dekádach nie je zďaleka taký veľký.
