Nezbudská Lúčka 1. februára (TASR) - Pod hradom Strečno sa kompou po rieke Váh dá dostať zo Strečna do Nezbudskej Lúčky. Váh opúšťajúci Malú Fatru tu okrem kompy ponúka aj ďalšiu atrakciu - kŕdeľ dospelých i nedospelých jedincov labute hrbozobej poľského pôvodu.
Ako TASR informovali pracovníci Botanickej záhrady UK v Blatnici, pri januárovom medzinárodnom sčítaní vodných vtákov tu našli dovedna 19 dospelých a 10 nedospelých labutí. O poľskom pôvode oku lahodiacich zimných hostí svedčia ornitologické krúžky - hliníkový na jednej a žltý plastový na druhej nohe jedného z dospelých jedincov. Vďaka krotkosti labutí sa údaje na krúžkoch dajú odčítať voľným okom pri ich prikrmovaní.
Labute na Váhu medzi Strečnom a Nezbudskou Lúčkou nie sú na prvý pohľad ničím zaujímavé. Tunajší obyvatelia si na ne zvykli a aj labute bez väčších rozpakov prichádzajú na breh, aby si uchytili kúsky hodeného pečiva. Dospelé jedince sú biele vtáky so zväčšeným čiernym hrboľom na báze oranžovočerveného zobáka. Od nedospelých vtákov ich rozoznáme na prvý pohľad, pretože tie majú perie sivohnedej farby, sivoružový zobák bez hrboľa a sivé nohy.
Labuť hrbozobá je jedným z najťažších lietajúcich vtákov. Jej telo dosahuje dĺžku 150 cm, rozpätie krídel až 240 cm a váži aj 13 kg. Je sťahovavá a v zime dokáže uskutočniť prelety dlhé až 1000 km. Ozýva sa málo, zmesou hlbokých zvukov a syčaní a jej krídla vydávajú za letu príjemný zvuk. Polokrotké labute sa môžu agresívne správať aj voči človeku, pričom opticky zväčšujú svoju veľkosť a hrozivo udierajú krídlami. Len čo zistia, že votrelec neuniká, vzdajú sa a stiahnu. Labuť hrbozobá sa živí vodnými rastlinami, aj keď nepohrdne ani zvyškami ľudskej potravy.
