Vážené poslankyne, vážení poslanci,
sociálne zisky takmer pätnásťročnej ekonomickej transformácie prichádzajú s veľkým oneskorením. Pretrvávajúci pesimizmus ľudí pramení z konfliktu medzi očakávaniami a realitou. Obyvateľstvo vníma ekonomické procesy cez ich výsledky v každodennom živote, a nie cez štandardné makroekonomické ukazovatele.
Cesta k poznaniu sociálnej situácie a nálad rôznych skupín obyvateľstva vedie aj cez odpovede na otázky:
Ako sa javí život na Slovensku občanom v regiónoch, kde niet pracovných príležitostí v tzv. hladových dolinách?
Ako im padne decentralizácia miestnej štátnej správy, ktorá ich núti za každou vecou cestovať do rôznych od seba vzdialených miest, čo predtým nemuseli?
Čo sa odohráva v hlavách zdravotne postihnutých ľudí a ich príbuzných, keď sa znižuje ich sociálna podpora alebo sa necitlivým administratívnym metrom prehodnocuje stupeň ich invalidity práve v čase, keď došlo k nárastu cien a poplatkov?
Ako občania reagujú na rušenie a obmedzovanie vlakových a autobusových spojov, najmä, keď používanie vlastného auta je tak nákladné, resp. z vlastného príjmu si ho nekúpia.
Sú to naliehavé otázky, na ktoré máme povinnosť nielen odpovedať, ale aj problémy riešiť.
Znovu opakujem, že reformy zatiaľ neprispeli k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov. Naopak, ešte ich prehĺbili.
Reformami najviac dotknuté vrstvy obyvateľstva nadobudli - pri zvyšujúcich sa sociálnych rozdieloch v spoločnosti - pocit krivdy a presvedčenie, že politika súčasnej moci sa rozchádza so záujmami občana. Nepreviazanosť a nesystémovosť reforiem spôsobujú občanom problémy.
Ľudia z vlastného poznania nadobudli presvedčenie, že sociálne rozdiely medzi nimi nie sú vždy len výsledkom rozdielnych schopností a výkonu, ale špekulatívnosti a často aj kriminálneho počínania. Slovenská verejnosť považuje pokračujúce prehlbovanie majetkových rozdielov medzi jednotlivými vrstvami spoločnosti za sociálne a ekonomicky neúnosné.
Dnes je ťažké odhadnúť budúcu záťaž (národohospodársku, sociálnu, výchovnú, zdravotnú či demografickú) spoločnosti, akú môžu uskutočnené reformy priniesť. Nemožno ani vylúčiť, že môžu vyvolať retardačný pohyb v niektorej spoločensky chúlostivej oblasti, ktorá sa nemeria v eurách a tempách hospodárskeho rastu, ale kvalitou života, ako sa to ukazuje na prípade školstva, zdravotníctva, vedy a kultúry.
Vyrieknutie týchto slov vôbec neznamená, že som proti reformám. Bola by chyba váhať nad ich uskutočnením. Iba nabádam k triezvemu úsudku, kritického rozumu a k oslabeniu eufórie niektorých politikov z hodnotenia vývoja spoločnosti. Každá zmena prináša isté obavy a averzie, najmä zo strany tých, ktorých sa dotýka. Reformy nemôžeme jednoznačne hodnotiť teraz, hodnotiť ich možno až po uplynutí istého času. Reformám je potrebné dať čas, kým sa ich účinky prejavia.
Pri presadzovaní reforiem akosi prirýchlo sme si začali osvojovať tézu, že „ Štát je zlý vlastník“. Musíme zmeniť nazeranie na štát. Štát má predsa zodpovednosť za reformy, stanovenie ich pravidiel a právneho rámca. Štát má aj celú škálu pozitívnych funkcií a rolí, ktoré sú nevyhnutné pre prosperitu spoločnosti.
Ide o investície do ľudského kapitálu, stanovenie a uplatňovanie regulačných štandardov alebo budovanie inovačných kapacít.
Vhodná štátna regulácia a zrušenie monopolov musí prinášať pre občanov viditeľné výhody, napríklad znížené náklady na živobytie. Privatizácia v oblasti energetiky a telekomunikácií, čiže v oblastiach, ktoré sa bezprostredne dotýkajú životných nákladov však na Slovensku nebola a nie je sprevádzaná prísnou reguláciou a likvidáciou monopolov. Tie občanom pravidelne zvyšujú ceny bez akéhokoľvek pocitu ohrozenia.
Občania sa sťažujú, že štát ich nechráni pred svojvôľou monopolov, ktoré vnucujú spotrebiteľskej klientele nerovnoprávne postavenie. Úprava cien pre spotrebiteľov ide len smerom hore, snahou je dosiahnuť za každú cenu maximálny zisk nehľadiac na sociálne dôsledky týchto krokov.
Denne dostávam desiatky zúfalých listov od občanov, ktoré sú istým seizmografom našej situácie. Často sú to listy písané ľuďmi v ťažkých situáciách, listy nezamestnaných rodičov, ktorí prišli o prácu nie vlastnou vinou, ktorí nemajú na nájomné, a hrozí im exekúcia.
Sú to listy starších ľudí, ktorí sú chorí a nemajú finančné prostriedky na lieky, byt i stravu súčasne. Ich dôchodok im na to nestačí a hoci celý život poctivo pracovali, nevedia z neho vyžiť. Sú to listy plné zúfalstva. Listy slobodných matiek bez práce. Listy ľudí v hmotnej núdzi, ktorí denne počujú či vidia lesk nového prepychu.
Trápi ma to! Kladiem si otázky „ Prečo je to tak? Nemajú štátne orgány, zodpovedné za kontrolu týchto oblastí podnikania patričné kompetencie? Prečo sa správajú ústupčivo?“ Verejnosti sa potom javia ako zbytočný prívesok štátnej správy, kde si politické strany dosadili svojich politických nominantov.
V súčasnom období sa čoraz viac rozmáha vláda politických strán na úkor profesionalizmu v riadení štátu a vecí verejných. Pomer síl sa v Národnej rade SR zásadne zmenil v dôsledku odchodu poslancov z väčšiny poslaneckých klubov. Vznikla situácia, keď ani pôvodná vládna koalícia, ani opozícia nemá väčšinu. Schvaľovanie zákonov, hoci s problémami, pokračuje s podporou niektorých nezávislých poslancov.
Medzi poslancami sa objavili podozrenia na rôzne netransparentné získavanie politickej podpory, čo v očiach verejnosti znižuje autoritu a dôveryhodnosť nielen parlamentu, ale i ďalších orgánov reprezentujúcich štát. Jednou z úloh budúceho parlamentu by mala byť aj zmena volebného zákona, ktorý bol v programe už v tomto volebnom období. Nový volebný zákon by mal zabezpečiť najmä politicky stabilné zastupiteľské prostredie.
Vážená národná rada!
Kľúčovou otázkou pre Slovensko je okrem ekonomickej a sociálnej stability aj právna stabilita. Je potrebné hľadať vhodnú mieru právnej stability, aby vyjednávanie európskych noriem a ich následná implementácia do právneho poriadku Slovenska zachovali vyvážený a prehľadný právny poriadok zlučiteľný s právom Európskej únie. S tým súvisí aj uplatňovanie princípov právneho štátu, predovšetkým právnej istoty, ochrany občanov, bezrozpornosti právnych noriem, vymožiteľnosti práva a ďalších.
Kvalitný legislatívny proces a jeho výsledky sú nielen základom upevňovania princípov demokracie v Slovenskej republike, ale aj súčasťou procesu fungovania demokracie v rámci Európskej únie.
Neoddeliteľnou súčasťou legislatívneho procesu je možnosť prezidenta využiť relatívne právo veta. Aj keď som už toto právo pri 22. zákonoch využil, chcem Vás ubezpečiť, že som to neurobil s nadšením. Urobil som to v prípadoch, keď iný spôsob riešenia nebol možný, najmä vtedy, ak som mal pochybnosti o súlade niektorého ustanovenia schváleného zákona s duchom Ústavy Slovenskej republiky.
Aj problém môjho stotožnenia sa s niektorými riešeniami v schválených zákonoch zastrešujúcich reformu zdravotníctva, na ktoré upozorňovali tiež mnohí odborníci, sa ukázal ako opodstatnený. Svedčia o tom vládne návrhy noviel všetkých zákonov zastrešujúcich zdravotnú reformu, hoci tieto zákony nadobudli účinnosť len 1. januára
Tým chcem zároveň upozorniť aj na problém častej novelizácie zákonov. Novelizujú sa zákony krátko po uplynutí nadobudnutia ich účinnosti, dokonca ešte pred nadobudnutím účinnosti.
Takmer pravidlom sa stáva novelizácia viacerých zákonov jedným zákonom osobitnými článkami, hoci podľa (čl. 11 ods. 2) legislatívnych pravidiel tvorby zákonov má ísť o výnimočný spôsob novelizácie. Treba tiež zdôrazniť nevyhnutnosť koordinácie tvorby zákonov medzi súvisiacimi oblasťami spoločenských vzťahov, čo si vyžaduje poznať podstatu spoločenských vzťahov, ktoré chceme riešiť.
Závažným nedostatkom je ustanovenie dňa nadobudnutia účinnosti zákona, často bez dostatočnej legisvakancie na to, aby sa so zákonom ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti mohli oboznámiť všetci, ktorým je určený.
K právnej stabilite musí prispieť najmä reforma súdnictva, zameraná na zlepšenie práce sudcov a skrátenie lehôt súvisiacich s riešením jednotlivých prípadov. Sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní pribúdajú, a to aj napriek tomu, že už niekoľko mesiacov platí na Slovensku legislatíva, ktorá mala súdne procesy urýchliť. Svedčia o tom aj prehraté súdne spory v Štrasburgu.
Osobitne závažným problémom v našej spoločnosti je trestná činnosť.
Naši občania sa oprávnene sťažujú na veľké počty útokov na zdravie a život ľudí, agresivitu, lúpeže, podvody, krádeže, vydieranie, vybavovanie si vecí medzi skupinami občanov týraním, vyhrážaním sa rodinám a nakoniec aj vraždami.
Ďalej je tu trestná činnosť, ktorá bola vymenovaná v Správe o činnosti SIS za rok 2004, o ktorej ste boli informovaní v máji. Bezprostredne sa spravidla nedotýka radového občana, ale je z hľadiska fungovania štátnej moci a ekonomiky osobitne závažná. Jedná sa o tunelovanie spoločností a organizácií vo vlastníctve štátu, FNM a miestnej alebo regionálnej samosprávy, zmanipulované výberové konania a predražené dodávky, o korupciu a klientelizmus pri privatizácii, pri verejnom obstarávaní, prideľovaní štátnych prostriedkov a pri rozhodovaní štátnych a samosprávnych orgánov, o daňové a colné podvody, úverové, leasingové a poisťovacie podvody a podvodné získavanie peňazí od občanov a od spoločností s prísľubom zabezpečenia úveru alebo bytovej výstavby. Národná rada schválila nový Trestný zákon a Trestný poriadok. Prax ukáže, ako prispejú k eliminácii týchto vážnych protispoločenských a škodlivých javov.
Trestná politika musí zabezpečovať právnu istotu a osobnú bezpečnosť najmä tých, ktorí dodržiavajú právny poriadok a zásady morálky. Výkonná a súdna moc musia na základe zákonnosti dbať na včasnosť a rýchlosť celého konania, vrátane vyhlásenia konečného rozhodnutia súdu a jeho výkonu. Má platiť zásada: “kto spácha trestný čin – nesie trestnú zodpovednosť, vrátane spravodlivej sankcie“. A naopak: „kto žije poctivo má istotu, že mu nehrozí nebezpečie zo strany nespratníkov, ale ani zo strany represívnych orgánov“.
Kriminalita na Slovensku má naďalej stúpajúcu tendenciu. Je to jednak dôsledok nových civilizačných javov, ale aj sociálno-ekonomickej situácie v štáte. Ak máme byť pri jej potláčaní efektívnejší, musíme zabezpečiť aj lepšie fungovanie a súčinnosť troch základných justičných zložiek, ktoré majú účasť na trestnom konaní, t.j. súdov, prokuratúry a polície.
Stále však nemôžme byť spokojní so situáciou v objasňovaní trestných činov. Príčina nedostatočného objasňovania trestných činov tkvie zrejme aj v personálnom poddimenzovaní vyšetrovacích činností.
Nie je možné pripustiť stav, a mám také informácie, aby jeden policajt mal rozpracovaných okolo 150 trestných vecí v agende vyšetrovania.
Podľa môjho názoru sú personálne poddimenzované aj súdy a prokuratúra. V ostatnom čase vnímam určitú pasivitu súdneho stavu. Je na sudcoch a ich organizáciách, aby sa nad tým zamysleli.
Ak som uviedol potrebu kvalitnej, spravodlivej trestnej politiky , vôbec nepopieram princíp a prioritu sociálnej, ekonomickej, organizačnej, výchovnej a vzdelávacej prevencie. Aj táto úloha sa musí stať prioritou štátnych orgánov, samosprávy, ale aj cirkví, mimovládnych organizácií a ich pôsobenia medzi deťmi a mládežou. Prosím, aby sme si osvojili toto ušľachtilé poslanie, lebo formovanie osobnosti človeka patrí medzi hlavné úlohy každého, kto disponuje slovom, príkladom a priamym pôsobením na svoje okolie. Tu majú významné miesto aj športové a kultúrne aktivity, vrátane pôsobenia základných umeleckých škôl.
Najmä sociálna prevencia, priamo spojená s ekonomickou situáciou v spoločnosti, je hlavným predpokladom pre zaradenie našich spoluobčanov do pracovného procesu.
Ten nielen kultivuje, zmravňuje ale aj zabezpečuje dôstojný život jednotlivcov a celých rodín! Je už čas pochopiť známu pravdu, že len samotný trest nevyrieši kriminalitu! To je možné len a len v súčinnosti tých faktorov, ktoré likvidujú nevzdelanosť, nízku úroveň morálky a kriminalizovanie ľudí.
Vážené dámy, vážení páni,
Ako žije naša spoločnosť? Od novembra 1989 sme prešli viacerými zmenami. V mnohom sme nadviazali na spôsob života západnej spoločnosti, v ktorom dominuje individualizmus, liberalizmus, mravný relativizmus, konzumná a politická apatia
Ľudia si pomaly zvykli na nové spoločenské usporiadanie. Väčšina zistila, že už nič nie je zadarmo. Postupne si stále viac uvedomujú, že práca za nimi nepríde, ale, že musia za ňou cestovať. Začali si ju viac vážiť. Učia sa využívať miestne zdroje, širšie využívajú možnosti zamestnať sa v zahraničí.
Okrem diferencovanosti životných podmienok nastúpila spolu s politickou slobodou a ekonomickým podnikaním aj diverzifikácia životných štýlov. Rozrástla sa paleta zdrojov obživy v dobrom i v zlom.
Pritom to druhé znamená nelegálne spôsoby, je to hospodárska a iná kriminalita, korupcia, daňové úniky a pod. Na jednej strane to umožnilo rozvoj ľudskej kreativity, na strane druhej pozorujeme aj dekadentné tendencie: užívanie drog, prirýchly rast životného tempa ohrozujúci mentálne zdravie a spolužitie generácií, zdravie a vzťahy v rodine.
Posuny v životnom štýle mladých ľudí sú tak veľké, že vznikajú komunikačné bariéry voči generácii rodičov. Zo society mladých ľudí sa vyčleňuje pomerne veľká skupina takých, ktorí sú v pozitívnom slova zmysle mimoriadne ambiciózni, samostatní, cieľavedomí, niekedy až chladne racionálni. Áno, aj taká je podoba života v našej krajine.
Obyvatelia sú konfrontovaní s nepriaznivými vývojovými trendmi, vysokou mierou rizika pri strate zamestnania, výrazným poklesom životnej úrovne. Pri riešení týchto problémov stále častejšie zlyháva rodina, vznikajú konflikty, domáce násilie. Zabezpečenie dôstojného života rodinám s deťmi znamená dosiahnutie takých ekonomických a sociálnych podmienok, pri ktorých prijať a vychovávať deti neprináša hrozbu chudoby, ale ktoré umožňujú harmonický rozvoj rodiny a tým aj
Rodina je najprirodzenejším prostredím pre výchovu detí, a ak má plniť svoje úlohy musí sa zlepšiť sociálna a bytová situácia, posilniť flexibilita pracovnej doby, možnosti čiastočných pracovných úväzkov.
Každý má právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a uplatniť sa v ekonomickom, politickom alebo sociálnom živote. Malo by to platiť aj v rovnoprávnom postavení žien v našej spoločnosti. Rovnosť príležitostí nech nie je len rodová agenda feminizmu. Je to celospoločenský záujem. Vyplýva z neho nutnosť vytvoriť inštitucionálny a legislatívny rámec, ktorý zaručí dôstojný život všetkým ženám a matkám.
Na Slovensku výrazne stúpa sila médií, najmä pri tvorbe životného štýlu, utváraní vedomia, tzv. kultúry a preberaní informácií najmä z televízie. Ľudia pristúpili na zjednodušovanie reality, ktorá sa im sprostredkuje prostredníctvom elektronických médií do ich súkromia.
Nie je zriedkavou praxou, že niektoré médiá sa využívajú v politickom boji bez ohľadu na zásadu objektívnosti politického spravodajstva. V honbe za sledovanosťou sa zanedbáva pôvodná tvorba a prednosť dostáva gýč a brak.
Namiesto výchovy kultúrneho občana, podpory duchovného rozvoja sa do vedomia dnešného človeka dostáva z niektorých relácií egoizmus, násilie, kultúrna plytkosť a nevkus.
Spoliehame sa už spravidla len na pôsobenie trhu. Trh má nezastupiteľné miesto v ekonomických procesoch. Sloboda ako prázdny priestor nezaplnený hodnotami sa však nenaplní len tým, že ľudia budú dobre zarábať, budú žiť v komforte a budú cestovať. Trh nie je všemocný a duchovné potreby neuspokojí. Som za trhovú ekonomiku, ale nie za trhovú spoločnosť a jej trhovú morálku
Treba pestovať väčšiu citlivosť k dianiu okolo seba a predovšetkým k vlastnému životu. Inak sa môžeme stať zajatcami úzkeho priestoru, v ktorom sa pohybujeme – práca, kariéra, majetok. Zatiaľ sme napriek pozitívnym zmenám v ekonomike svedkami ako medzi ľuďmi rastie egoizmus a v politike hrubosť, ignorancia, a veľká povrchnosť k sociálno-rozvojovým, kultúrnym, vzdelanostným a duchovným potrebám.
Jedným z kritérií, podľa ktorých sa meria vyspelosť štátu a spoločnosti je aj kultúrna úroveň jeho občanov, vzťah ku kultúrnemu dedičstvu i postoj ku kultúrnym hodnotám súčasnosti. Kultúra je teda podstatným indikátorom stavu spoločnosti a kvality života každého jednotlivca v nej žijúceho. Slovensko je krajinou s nesmierne cenným a bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré nám zanechali generácie predkov. Uvedomujúc si nenahraditeľné kultúrne hodnoty vytvárané predchádzajúcimi generáciami prijala aj Národná rada Slovenskej republiky v roku 2001 Deklaráciu o ochrane kultúrneho dedičstva. Niekedy mám pocit, že sme zostali iba pri deklaráciách.
Musíme si kriticky priznať, že súčasné obdobie nie je priaznivo naklonené kultúrnemu rozvoju. Je preto naliehavou úlohou nás všetkých, zodpovedných za spravovanie tejto krajiny, aby sme zamedzili úpadku kultúry, kultúrnosti a tým aj morálky na Slovensku.
Iba národ, vedomý si svojich duchovných a kultúrnych hodnôt, zveľaďujúci dedičstvo predkov a hrdý na svoj jazyk je schopný vytvoriť stabilne fungujúcu ekonomiku a silný štát.
Napriek tomu, že sa v spoločnosti odohrávajú zmeny takmer závratným tempom - alebo možno práve preto? - len sporadicky prepuká verejná diskusia odbremenená od stranícko-politického nánosu. Je len málo výnimiek. Ako príklad možno uviesť riešenie dôsledkov veternej smršti v Tatrách, alebo dostavba SND. Absencia verejnej diskusie neveští nič dobré, nevytvára sa konsenzus, ktorý by vytváral spoločenský tlak rešpektovať najlepšie riešenia. Bez verejnej diskusie niet profylaktického účinku proti omylom a chybám, ktorým by bolo možné sa včas vyvarovať.
Svoj podiel na absencii verejnej diskusie majú aj médiá – printové či elektronické, súkromné či verejnoprávne. Chýba najmä poslanie verejnoprávnych médií, ktoré by mali mať účasť na hľadaní spoločne vyznávaných hodnôt spoločnosti. Tento problém sa neodkladne musí riešiť, lebo je v rozpore nielen so zákonom ale pôsobí proti záujmu celej spoločnosti, keď myslíme na výchovné a kultivačné funkcie.
Znepokojuje ma ešte iný úkaz, ktorý však nie je typický len pre Slovensko. Médiá povýšili politikov i ministrov na takmer výlučných rezortných hovorcov a hovorcov verejnosti, kde dostávajú priestor, aj keď často nemajú čo povedať.
Inteligencia sa až na malé výnimky stiahla do úzadia, istá jej časť sa aktivizuje v komercii. Úplne zaniká existencia skutočných autorít verejnosti, stojacich mimo politiky. Nemá kto formulovať verejný záujem, tak to robia len politici. Preto je vo väčšine prípadov obsah verejného záujmu jednostranný, nevyvážený, a to je zlé pre nás i pre budúcnosť Slovenska.
Verejnosť je však veľmi vnímavá a oceňuje, keď naši spoluobčania úspešne reprezentujú Slovenskú republiku na rôznych športových, kultúrnych, umeleckých, vedeckých, či spoločenských fórach. Všetkým sa chcem úprimne poďakovať. Našim športovcom nech mi je dovolené osobitne sa poďakovať. Ich úspešná reprezentácia prispieva k upevňovaniu spolupatričnosti, sebavedomia a hrdosti na vlastnú krajinu.
Nemôžem obísť fenomén národnej a tým aj štátnej identity. Keď sa na mape modernej Európy a sveta objavila l. januára 1993 Slovenská republika ako slobodný, demokratický a nezávislý štát, bol to len začiatok cesty, ktorú musíme ako štátotvorný národ urobiť preto, aby svet porozumel, no najmä pochopil význam tohto dejinného skutku.
Dôležitú a nezastupiteľnú úlohu pri výchove a vzdelávaní mládeže, pri upevňovaní jej národného povedomia a prehlbovaní znalostí histórie vlastného národa, zohráva škola. Na základných a stredných školách sa ukazuje potreba klásť oveľa väčší dôraz na implementáciu kľúčových historických míľnikov a dejateľov nášho národa do učebných textov príslušných predmetov s ich jasnou interpretáciou.
História je pamäť národa. Múdri sa z nej dokážu poučiť a určiť si správne smerovanie do budúcna. Urobme teda tak, zachovajme a zveľaďujme si to, čo nám v ťažkých časoch dôb minulých vydobyli naši predkovia, zachovajme si svoju národnú hrdosť a okolitý svet si nás bude vážiť.
Rovnako je to aj s kultúrami spoločenstiev národnostných menšín a etnických skupín, ktoré žijú v Slovenskej republike. Obdobie po roku 1989 je charakteristické záujmom o menšinovú problematiku. V Slovenskej republike sa však ako menšinové problémy chápu najmä politicky motivované otázky súvisiace s maďarskou a rómskou menšinou.
Často sa zabúda, že tu žijú komunity ďalších, menej početných národnostných menšín, Karpatských Nemcov, Čechov a Moravanov, Chorvátov, Rusínov, Rusov, Poliakov, Bulharov, Ukrajincov a Židov, ktorých kultúra je rovnako zaujímavá, bohatá a jedinečná. Štát má povinnosť zabezpečiť všetkým menšinám rovnako primerané podmienky na existenciu, pretože všetky kultúry, bez ohľadu na početnosť, sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Nemôžeme uprednostňovať len jednu, alebo dve kultúry, či už z dôvodov početnosti, z politických, alebo iných dôvodov.
Ochrana národnostných menšín a etnických skupín je v Slovenskej republike zabezpečená celým radom reálnych právnych nástrojov, od medzinárodných multilaterálnych dohovorov, cez medzištátne zmluvy, ústavu, špeciálne zákony, vládne nariadenia, až po rôzne rezortné právne predpisy. Dovolím si povedať, že najmä s ohľadom na situáciu v niektorých iných štátoch Európy majú príslušníci národnostných menšín na Slovensku nadštandardné podmienky na rozvoj.
V tejto súvislosti mi nedá, aby som nepoukázal na nepomer medzi prostriedkami štátneho rozpočtu, ktoré sú určené na rozvoj kultúry národnostných menšín a nepomerne menšou sumou, ktorá je určená na kultúrne a vzdelávacie aktivity zahraničných Slovákov, našich krajanov. Aj naši krajania potrebujú na zachovanie vlastných kultúrnych tradícií a svojej identity pomoc z domoviny. Je načase aby sa vytvorili efektívne štruktúry starostlivosti o spoluprácu s krajanmi v zahraničí.
