Vážená národná rada!
Kladiem si otázku, ako ďalej ? Budúci vývoj na Slovensku bude ovplyvňovať samotná pozícia Slovenska v rámci Európskej únie.
Slovenská ekonomika patrí medzi malé ekonomiky a preto budeme musieť voliť diverzifikovanú stratégiu pri určovaní svojej pozície v rámci Európskej únie ako aj pri stanovovaní miery spolupráce s ostatnými členskými krajinami Európskej únie.
Na Slovensku sa usídľuje stále väčší počet významných európskych, ale aj globálnych nadnárodných korporácií, aj keď zatiaľ predovšetkým v automobilovom priemysle.
Možno však konštatovať, že Slovensko, vďaka reformám a zapojeniu zahraničných investícií do vývoja slovenskej ekonomiky, sa rýchle dostáva do hlavného trendu svetového globálneho vývoja. Tým sa zároveň pre Slovensko vytvárajú aj lepšie nástupné podmienky v rámci Európskej únie.
Európska únia za jeden z hlavných cieľov vyhlasuje poznatkovú ekonomiku. Slovensko, ak nechce zaostať, musí sa k nej pripojiť. Samotná realizácia informačných technológií nemusí znamenať výrazný nárast nových pracovných miest, môže však zmeniť pozíciu teritória v rámci logistických reťazcov veľkých nadnárodných firiem.
Udržanie zamestnanosti pri klesajúcom objeme sociálnych dávok sa stáva kľúčovým predpokladom pre udržanie sociálnej solidarity a pre udržanie pozitívneho smerovania reforiem. Ukazuje sa totiž, že pokiaľ sú zachované aspoň pracovné príjmy, časť obyvateľstva je schopná a ochotná sa uskromniť.
Je nevyhnutné zefektívniť verejné zdroje najmä z hľadiska ich využitia a vynakladania. Odhaduje sa, že z celkového objemu nákladov, ktoré sú dnes vynakladané, by bolo možné dosiahnuť viac úspor, ak sa pristúpi k dôraznému využitiu systému štátnej pokladnice, a k dôslednému uplatneniu princípu efektívnosti v činnosti verejnej správy.
Zároveň by to znamenalo i pri celkovom objeme výdavkov verejného sektora zásadný posun v možnosti presmerovania takto ušetrených prostriedkov na zachovanie väčšej sociálnej súdržnosti v spoločnosti.
Štát musí byť garantom sociálnej spravodlivosti v spojení s poctivou prácou a morálnym konaním jednotlivca a skupín. To nedokáže liberálny trh. Je to úloha štátu v celom konaní spoločenských inštitúcií a v kodifikácií právneho poriadku. Štát musí byť aj garantom možnosti sebarealizácie jeho občanov v prospech nich aj spoločnosti na morálnom a etickom základe. Len spoločnosť založená na morálnych hodnotách je zárukou rovnovážneho sociálno-ekonomického rozvoja.
Musíme mať vlastnú predstavu o svojom bytí, ďalšom našom smerovaní aj ako člena európskeho spoločenstva.
Nemôžeme sa stále len niekomu a niečomu prispôsobovať, ale musíme mať aj jasnú originálnu predstavu o svojej existencii, o svojej budúcnosti. Slovenská spoločnosť má princípy sociálnej spravodlivosti hlboko zakorenené vo svojom vedomí a bytí. To nie je obracanie sa k minulosti, ale je to fakt, že historicky sme spoločnosťou náročnej a poctivej práce za vlastné prežitie a lepšie životné podmienky. Princíp sociálnej solidarity a morálnych hodnôt formovali aj naše národné tradície, vďaka čomu sme prežili i duchovne. Nikdy sme nikoho neovládali, nikdy sme nežili z cudzej práce.
Jednou z mála možných ciest, ktorou by sa malo ísť v budúcnosti je zachovať sociálne orientované trhové hospodárstvo, tak ako je to zakotvené v článku 55 Ústavy Slovenskej republiky.
Sociálna súdržnosť spoločnosti, rovnosť príležitostí a vytváranie ľudsky dôstojných podmienok života sa musia stať základným cieľom sociálnej politiky, a nielen tej. Ľuďom musíme vrátiť pevnú pôdu pod nohami, mladým zaručiť kvalitné vzdelanie, prácu a primeranú odmenu, podporu rodinám s deťmi a dôstojnú hmotne zabezpečenú starobu. To je a musí byť stratégia našej politiky.
Presadenie rovnosti šancí predpokladá prístup ku vzdelaniu, ku zdravotnej starostlivosti na dostatočnej kvalitnej úrovni, prístup k pracovným príležitostiam, k bývaniu, k základným životným podmienkam. Rovnosť šancí znamená tiež nulovú toleranciu voči diskriminácii, či už rodovej, alebo akejkoľvek inej.
Nesmieme zabúdať na občanov znevýhodnených zdravotným stavom, vekom, či starostlivosťou o deti. Takýto občania sa nesmú dostávať na okraj pracovných ale i spoločenských aktivít a záujmov. Poskytnutie primeraných príležitostí, najmä vo vzdelaní a v prístupe na trh práce je najlepšou formou boja proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe.
Štát musí presadzovať takú sociálnu politiku vo vzťahu k svojim občanom, aby sa cítili pre spoločnosť užitočnými a cennými členmi.
Najcennejšou hodnotou každého spoločenstva je žijúci človek, jeho fyzická zdatnosť a usporiadané duševné zdravie, jeho ľudská dôstojnosť. Preto starostlivosť o sociálne odkázaných a starých ľudí je aj jedným z ukazovateľov morálnej úrovne spoločnosti.
Skúsme sa viac zamyslieť nad tým, ako nás vnímajú. Slovensku je neustále vytýkaná vysoká miera korupcie tak na štátnej úrovni, ako aj na úrovni územnej samosprávy, nízka vymožiteľnosť práva, rómsky problém, problémy pri riešení právnych sporov a celková slabá odhadnuteľnosť ďalšieho vývoja, súvisiaca s častými zmenami pravidiel podnikania.
Je potrebné sa s týmito otázkami vážne zaoberať. Korupcia je vážny problém, ktorý má svoje korene v minulosti, nie je to však problém neriešiteľný. Niektoré právne normy zabraňujúce, alebo odhaľujúce korupčné správanie boli už prijaté, iné sa pripravujú. Týka sa to otázok majetkových priznaní, preukazovania pôvodu majetku, konfliktu záujmov, lobingu, zníženia imunity sudcov a poslancov a iných. Musíme si však uvedomiť, že len prijatím právnych noriem sa problém nevyrieši.
Nemôžeme zabúdať ani na rómsky problém. Musíme si uvedomiť, že v našej krajine existuje značná časť obyvateľstva, ktorej životné a sociálne podmienky nezodpovedajú zvyklostiam a normám bežným na Slovensku. Riešeniu tzv. rómskeho problému sa venuje zvýšená pozornosť už dlhodobo. Na tento účel bola vynaložená značná časť prostriedkov.
Len z fondu Phare sa v rokoch 2001 – 2003 vyčlenilo vyše pol miliardy korún. Ďalšie prostriedky boli vyčlenené zo štátneho rozpočtu. Zdá sa, že efekt nie je viditeľný. Bolo by potrebné sa nad touto skutočnosťou zamyslieť a vážne sa ňou zaoberať.
Za prioritné vo funkcii prezidenta považujem budovanie a posilňovanie právneho štátu založeného na úcte k ľudským právam a ich dodržiavaniu. Je povinnosťou štátu garantovať základné individuálne práva a slobody. To prinavráti dôveru občanov k štátnym inštitúciám, ich demokratickému kreovaniu a nakoniec aj k vyššiemu záujmu o politické dianie.
Základnou funkciou štátu je zaručenie bezpečnosti jeho občanov. Budem dbať v rámci svojich ústavných právomocí, aby silové zložky intenzívne pracovali pre zvýšenie bezpečnosti občanov.
Za dôležité považujem upevňovanie sociálnej súdržnosti spoločnosti. Súdržnosť nech je postavená na prosperite, ekonomickom raste, sociálnej solidarite a stabilite spoločenského poriadku. Prosperita a stabilita krajiny závisí vo veľkej miere od občianskych inštitúcií. Tu má veľkú úlohu aj kultúra, ktorá pôsobí ako tmel medzi spoločenskými a občianskymi záväzkami.
Naším najväčším bohatstvom je ľudský kapitál. Z rôznych dôvodov sa naplno nevyužíva, čo ma spätne nepriaznivý dopad na ekonomickú prosperitu, ale aj na šťastie ľudí a ich duchovný život. Preto je nesmierne dôležitý kvalitný rozvoj ľudského potenciálu, príprava odborníkov, výchova a vzdelávanie. To si bude vyžadovať zdroje, ale nepochybne sú investície do vzdelania a vedy najlepšie vynaloženými investíciami.
Zostaňme sami sebou. Priniesli sme do rozšírenej Európy svoje hodnoty, svoju kultúru. Zachovajme tieto hodnoty a zveľaďujme ich. Národné a kultúrne tradície sú základnou stavebnou jednotkou slovenských dejín. V dnešnej dobe je ich zmyslom posilňovanie duchovna v slovenskom národe, v spoločenstvách národnostných menšín a etnických skupín, obnova mravnosti, moderného vlastenectva a nového sebavedomia občana Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
vážená vláda SR,
Excelencie!
Možno niekto z Vás, alebo aj niektorí spoluobčania očakávali, že v správe spomeniem aj iné problémy a ponúknem ich jednoznačné riešenia. Mnohé vážne problémy existujú aj v ďalších oblastiach života spoločnosti, ktorým som sa tu nevenoval, napr. v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, regionálnom rozvoji a rozvoji cestovného ruchu, kultúre, podpore športu. Nekládol som si ambície hovoriť o všetkých problémoch. Nie je tu ani možné dotknúť sa všetkých vecí, ktoré nás trápia. Chcel som byť kritický tam, kde je kritika namieste. Chvála nepomôže pri riešení problémov. Len konštruktívnou kritikou a dialógom pokročíme ďalej. Poukázal som, myslím si, na viaceré otázky, ktorých riešenie očakávame od kompetentných orgánov. Dúfam, že vláda SR bude napriek rôznym turbulenciám sledovať plnenie svojho Vládneho programu, ktorý jej Národná rada schválila. Taktiež dúfam, že sa problémy, ktoré som tu spomenul, ale aj ďalšie sa budú razantne riešiť. Dovoľte tu ešte raz zopakovať niektoré hlavné úlohy, ktoré pred touto spoločnosťou stoja:
- postavenie občana ako stredobod všetkých aktivít orgánov verejnej správy;
- skvalitnenie práce poslancov na všetkých úrovniach verejnej správy;
- príprava nového volebného systému zabezpečujúceho kvalitu zastupiteľských orgánov;
- uplatnenie odbornosti ako priority pred straníckosťou pri rozhodovaní v akýchkoľvek otázkach záujmu občanov a spoločnosti;
- zvýšenie kvality rozhodovacej a preventívnej činnosti súdov prokuratúry a polície;
- vytvorenie podmienok pre rozvoj vedeckého výskumu a vývoja v SAV a na vysokých školách;
- obsahová i formálna výstavba školstva na všetkých stupňoch;
- preventívna i terapeutická zdravotná starostlivosť štátu o dobré zdravie obyvateľstva a zvýšená starostlivosť o starších ľudí;
- podpora cirkevných a občianskych organizácií formujúcich duchovný, humanistický, kultúrny profil človeka – občana.
Pri svojich rokovaniach najmä s predstaviteľmi štátu a samosprávy budem sa zaoberať aj týmito otázkami.
Je to moja prvá správa o stave spoločnosti. Je namieste, aby som si na konci položil otázku: Aká je slovenská spoločnosť?
Slovenská spoločnosť je spoločenstvo príslušníkov slovenského národa, národnostných menšín, etnických skupín, viacerých náboženstiev a vierovyznaní, zvyklosti, kultúr, mravov, tradícií, vyznávaných hodnôt, skupinových a individuálnych záujmov. Preto sa nemožno čudovať, že je to spoločnosť poznamenaná rozpormi, problémami, ťažkosťami a nádejami. Slovenská spoločnosť je vnútorne veľmi diferencovaná.
Je to spoločnosť pestrá. Nemala by jej však chýbať jednota v principiálnych existenčných otázkach. Mám na mysli vzťah k štátu, štátnosti, vlasti, zodpovednosti právnej i mravnej, zodpovednosti za vývoj štátu vo všetkých oblastiach života. Nemá to však byť šablóna a uniformita, ale jednota v mnohorakosti, spojená rovnakými princípmi, láskou k vlasti, vlastenectvom.
Spoločnosť, o ktorej hovoríme v súčasnosti, je na ceste formovania demokracie, humanizácie, slobody myslenia, podnikania, vytvárania nových vzťahov v politickom a ekonomickom systéme.
Za všetkým treba vidieť človeka, jeho životné potreby, starosti, sociálne problémy, oprávnené záujmy i jeho túžby.
V tom má zmysel aj práca každého nás. Štát to nie sú občania ako sa to často vyhlasuje. Štát je produktom vôle a rozhodnutia občanov. Štát sú v prvom rade štátne orgány, Prezident SR, NR SR, vláda, iné ústredné orgány štátnej správy a orgány verejnej moci. Občania si vytvárajú politický systém i samotný štát na to, aby v ústavnom a právnom usporiadaní slúžili tieto subjekty celospoločenským, celonárodným, skupinovým záujmom, vytvárali relatívny pokoj, chránili ľudské práva, slobody, právne inštitúty, slobodu, istotu, ekonomickú prosperitu, aby každý žil v ľudsky dôstojných podmienkach.
Celkom na záver dovoľte ešte výzvu a oslovenie Vás, tu prítomných i všetkých našich spoluobčanov na aktívne zapojenie sa do práce na programoch ekonomicko-sociálneho i kultúrno-duchovného rozvoja slovenskej spoločnosti a štátnosti.
Každý svojím dielom, svojou poctivou prácou môže prispieť k ich naplneniu. Som presvedčený, že len spoločne, za úzkej súčinnosti štátnych a samosprávnych orgánov, spoločenských i cirkevných spoločenstiev tieto programy naplníme. Práce na rozvoji slovenskej spoločnosti je dosť. Čaká nás všetkých, mňa, Vás, každého z nás.
