BRATISLAVA. Jednou z lekcií posledných rokov je, že na dezinformácie a boj s nimi neexistujú žiadne magické riešenia.
Počas online podujatia s názvom Nový kódex postupov proti šíreniu dezinformácií – očakávania, vízie a plány to povedal Daniel Braun, zástupca vedúcej kabinetu podpredsedníčky Európskej komisie (EK) Věry Jourovej.
Nahlasovanie škodlivého obsahu
Diskusiu, ktorej sa zúčastnili aj ďalší hostia venujúci sa problematike dezinformácií organizovala Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR).
“Potrebujeme ich na to, aby bola zachovaná demokracia. Kedysi sa na boj s dezinformáciami nikto nehlásil, teraz máme veľa mladých ľudí, ktorí chcú ísť do boja s nimi.
„
Podľa Brauna v súčasnosti rieši každé protiopatrenie len časť problému dezinformácií, ktorých je veľké množstvo. Napríklad od informačných agresorov cez polarizované prostredie až po zneužívanie dát. Podľa Brauna je potrebné množstvo opatrení, ktoré by sa dali aplikovať súčasne.
„Prvým opatrením by bolo posilnenie úloh používateľov. Pre tých, ktorí chcú vidieť a rozumieť, kde a čo vidia a čítajú, mali by na to mať možnosti a dostupné nástroje. Chceme, aby platformy umožnili nahlasovanie škodlivého obsahu, alebo aby ich upozorňovali, že sa s nebezpečným obsahom stretli,“ konštatuje Braun.
Znížiť výnosnosť dezinformácií
Dodáva, že tvorba a šírenie dezinformácií je stále dobrým biznisom. Je preto nutné narušiť ekonomické väzby, aby sa výnosnosť dezinformácií čo najviac zmenšila.
„Treba ich demonetizovať. Ukázalo sa totiž, že v USA nakúpilo viac ako štyritisíc firiem reklamný priestor na covidové reklamy, ktorý sa zobrazoval na dezinformačných weboch,“ uvádza zástupca vedúcej kabinetu podpredsedníčky Európskej komisie K Jourovej.
Uzatvára, že pre všetky platformy zdieľajúce informácie aj dezinformácie musí existovať základná transparentnosť, ktorá by umožnila ich kontrolu nielen užívateľmi, ale aj regulátormi a výskumníkmi.
Odstraňovanie obsahu
Eliška Pírková, analytička medzinárodnej organizácie AccessNow hodnotí pozitívne to, že Európska komisia sa pohla od krátkodobých riešení dezinformácií, ktorými je napríklad ich odstraňovanie.
„Máme pocit, že Európska komisia nám načúva a berie naše návrhy, čo sa nedalo veľmi povedať v časoch, kedy kódex vznikal,“ upozorňuje.
Zároveň dodáva, že problematika dezinformácií a nenávistných prejavov nie je jednoduchá.
„Podľa mňa je to jedna z najkomplikovanejších foriem internetového obsahu. V niektorých krajinách je to nelegálny obsah, niekde môže spôsobiť strašnú škodu menšinám,“ konštatuje odborníčka.
Kódex voči dezinformáciám
S tvorbou Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií Európskej komisii pomáhali aj slovenskí odborníci a regulátori.
Jedným z nich je aj Ľuboš Kukliš, riaditeľ kancelárie RVR a predseda pracovnej skupiny venovanej dezinformáciám v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ERGA), čo je skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby.
„My ako regulátori sme pomáhali Európskej komisii tvoriť tento kódex voči dezinformáciám. Som veľmi rád, že reflektuje v súčasnej podobe aj veci, o ktorých sme hovorili my,“ uvádza.
Podľa Kukliša je základnou vecou aj v prípade dezinformácií ich transparentnosť.
„Musíme dosiahnuť stav, aby bolo pre nás rozpoznateľné, čo sa na tých platformách deje, a túto možnosť by mal mať aj samotný užívateľ či prijímateľ informácií,“ dodáva.
Transparentnosť by mala byť podľa Kukliša spojená s určitou formou regulácie.
„Snažili sme sa Európskej komisii navrhnúť nejaký základný monitorovací systém, ktorý by sa dal použiť ako nadstavba ku kódexu, ktorý momentálne funguje. Dôležité budú aj dáta, ktoré kódex vyprodukuje. Teda nielen to, koľko príspevkov sa stiahlo, ale aj to, na základe akých krokov k tomu došlo,“ uzatvára odborník.
Odolnosť populácie voči falošným správam
Václav Moravec, moderátor, redaktor a profesor na Univerzite Karlovej v Prahe chce v rámci boja s dezinformáciami iniciovať dlhodobý sociologický výskum, „ktorý umožní skúmať odolnosť populácie voči jednotlivým dezinformačným naratívom“.
S tímom odborníkov chce skúmať aj mieru digitálnej a mediálnej gramotnosti.
Podľa Márie Bielikovej, zakladateľky Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KinIT) potrebuje stredná Európa dostatok charakterných expertov.
„Potrebujeme ich na to, aby bola zachovaná demokracia. Kedysi sa na boj s dezinformáciami nikto nehlásil, teraz máme veľa mladých ľudí, ktorí chcú ísť do boja s nimi,“ tvrdí.
Dezinformácie sa podľa nej veľmi dobre šíria práve kvôli internetu a umelej inteligencii, spolu s kolegami sa preto snaží nájsť metódy, ktoré by ich šíreniu a vzniku bránili.
