BRATISLAVA. Doteraz jednotkárke a dvojkárke hrozilo, že v stredu prinesie na koncoročnom vysvedčení štvorku z fyziky. Napokon sa hodnotenie skončilo „iba“ s niekoľkými s trojkami. „Môže ďakovať pani učiteľke, že nakoniec štvorku nedostala,“ hovorí matka šiestačky Táňa Očková z Kysuckého Nového Mesta.
Jej dcéra sa od októbra do konca apríla učila doma prostredníctvom online vyučovania.
Škola cez počítač šiestačke nesadla, nebavila ju a predtým aktívna a hlásiaca sa žiačka mala odrazu problém sústrediť sa. Hľadieť na obrazovku počítača s dvadsiatimi okienkami, ktoré zobrazovali jej spolužiakov a učiteľku, ju ubíjalo.
„Dcéra potrebuje mať nad sebou dozor, pani učiteľku a kolektív,“ hovorí Očková.
Na hodinách si nezapísala domácu úlohu, zadanie neodovzdala, zlé známky pribúdali. Občas si cez vyučovanie odskočila pripraviť jedlo či zapnúť televízor. „Deti zistili aj heslo na zamykanie aplikácií v mojom telefóne a raz sa takmer celé vyučovanie, ktoré trvalo šesť hodín, s nimi hrala,“ hovorí Očková.
Situácia sa zlepšila v druhej polovici apríla, keď sa vrátila do triedy. „Zrazu sa jednotky a dvojky vrátili,“ opisuje matka šiestačky, viaceré známky si však už do konca školského roka dcéra opraviť nestihla.
„Mám pocit, že sa to nezvládlo. Nerozumiem, aký je medzi mojimi deťmi rozdiel. Môj syn štvrták už chodil mesiace do školy, ale moja dcéra bola stále doma,“ hnevá sa Očková.
