BRATISLAVA. Nedostatok práce, deficity v sociálnom systéme, demokracii a politickej kultúre, nefunkčné štátne verejné inštitúcie i nízka životná úroveň.
To sú hlavné dôvody, pre ktoré polovica vysokoškolákov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska.
V kontexte existujúcich emigračných čísiel a starnutia obyvateľstva ide o zistenie, ktoré musí byť okamžitým budíčkom pre celú spoločnosť.
Podporu a priestor pre zastavenie alarmujúceho stavu máme k dispozícii. Uviedla to europoslankyňa Miriam Lexmann.
Dlhodobá neschopnosť riešiť problémy
Nefunkčné štátne inštitúcie, životná úroveň a nespokojnosť so sociálnym systémom, demokraciou a politickou kultúrou ako dôvody odlevu sú podľa Lexmann dôkazmi, že za migráciou je dlhodobá neschopnosť slovenských vlád riešiť reálne problémy ľudí.
"Pritom vo volebných programoch súčasnej vládnej koalície bolo riešenie tohto problému jasnou ambíciou," uviedla členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.
Za 15 rokov odišlo 300-tisíc ľudí
Podľa analýzy Inštitútu pre finančnú politiku, ktorá vychádza z registrov zdravotných poisťovní, odišlo za 15 rokov zo Slovenska 300 000 obyvateľov. Viac ako polovica z nich mala menej ako 30 rokov.
„Slovensko má pritom jedinečnú príležitosť zvrátiť tento vývoj. Z EÚ môžeme prostredníctvom fondu obnovy čerpať až 6,3 miliardy eur aj na reformy súdnictva, školstva, trhu práce, či verejnej správy,“ prízvukuje Lexmann.
"Okrem toho musíme bezpodmienečne zachytiť trend a vytvoriť podmienky na to, aby sme v plnej miere využili napríklad potenciál umelej inteligencie na tvorbu nových pracovných miest a zároveň ponúknuť rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie," uzavrela politička.
Polovica študentov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska, ide približne o 137 000 mladých a vzdelaných ľudí. Z toho 14 percent premýšľa o trvalom odchode a 36 percent o odchode na istý čas. Úmysel odísť do zahraničia viac deklarujú študenti ako absolventi.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Inštitút pre verejné otázky (IVO) realizovaného v máji na vzorke 512 respondentov vo veku 18 až 29 rokov.
