BRATISLAVA. Marián Moussa je dvadsaťročný transrodový muž z Bratislavy. Už od svojich pätnástich rokov sa snaží na Slovensku nájsť pomoc, aby mohol prejsť právnou tranzíciou, teda zmeniť si meno a rodné číslo v dokladoch.
Chcel by tiež podstúpiť aj ďalšie želané zákroky, ako je napríklad odstránenie prsníkov. Zatiaľ neúspešne.
Už päť rokov ich skrýva pod takzvaným binderom. Ide o sťahujúcu látku, respektíve tielko, ktoré pomáha splošťovať hruď, no nie je zdravé nosiť ho nonstop.
"Som v tom už päť rokov permanentne a bojím sa, že si tým zničím rebrá. Bolí to a niekedy sa mi zle dýcha. Nosím to stále, hoci by to malo byť maximálne šesť až osem hodín denne. Neviem si však predstaviť ísť bez bindera von, cítil by som sa nepríjemne a dolu ho dávam, len v súkromí," opisuje.
Moussa roky navštevoval psychológov, z ktorých mnohí o transrodových ľuďoch nič nevedeli alebo mu hovorili, že mu ako neplnoletému pomôcť nedokážu. Do dovŕšenia dospelosti na Slovensku nemohol prejsť ani hormonálnou terapiou.
Zara Kromková: Zabúda sa, že aj transrodoví ľudia sú ľudia Čítajte Mladý muž je jedným z mnohých transrodových ľudí, ktorí majú problém dostať sa u nás k odborníkom.
S transrodovými ľuďmi pracujú najmä psychiatri – sexuológovia. Takých, ktorí sa venujú transrodovej klientele, je akútny nedostatok a na celom Slovensku sa dajú spočítať na prstoch dvoch rúk.
Ak sa aj nájdu, obvykle mávajú dlhé čakacie lehoty. "Chýbajú odborníci a odborníčky z oblasti psychiatrie, sexuológie, endokrinológie. Je to dlhodobý problém. Máme len niekoľko lekárov a lekárok, ktorí sú ochotní, no často kapacitne nestíhajú," potvrdzuje Christián Havlíček, poradca z inPoradne, ktorý s transrodovými ľuďmi pracuje.
Navyše je tu ďalší problém – na Slovensku neexistuje legálne usmernenie, ako majú tieto profesie s transrodovými ľuďmi pracovať a podľa čoho majú vydávať posudky určené pre matriku, ktoré by viedli k spomínanej právnej tranzícii.
"To, že takýto dokument chýba, je centrálny problém. Ide o problematiku, ktorá má množstvo presahov a už zo samotnej povahy si takúto reguláciu vyžaduje. Potrebujeme mať referenčný dokument, lebo inak postupujeme podľa starých, už neplatných nariadení alebo je to čistá partizánčina," hovorí psychiater Michal Patarák.
Hľadanie, čakanie, nejasnosti
Marián Moussa hovorí, že než sa dočkal svojich osemnástych narodenín, začínal strácať nádej. "Bol som v takom zlom psychickom stave, že som si nemyslel, že to ešte niekedy vyriešim," vraví.
