Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti: Ako ju vnímajú prezidentka či premiér?

BRATISLAVA. V sobotu uplynulo 29 rokov od prijatia Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti SR.

Prijatie deklarácie ako jednostranný krok Slovenska posunulo rokovania o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

Prečítajte si, ako prijatie deklarácie vnímajú ústavní činitelia a politici.

Zuzana Čaputová, prezidentka

Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola dôsledkom predchádzajúceho vývoja, keď sa slovenská politická reprezentácia nedokázala dohodnúť s českou reprezentáciou na podobe štátoprávneho usporiadania republiky. Pri príležitosti výročia prijatia tohto dokumentu to pre TASR uviedla prezidentka Zuzana Čaputová.

"Vtedajšia národná rada preto deklarovala zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Treba tiež pripomenúť, že touto deklaráciou národná rada prijala aj záväzok rešpektovať práva každého jedného občana vrátane národnostných a etnických menšín a zaviazala sa dodržiavať demokratické a humanistické odkazy Európy," spresnila s tým, že suverenita štátu je dôležitá hodnota a môže byť v súlade s európskymi hodnotami a s rešpektom k iným.

Eduard Heger, premiér

Podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) je odkaz deklarácie stále aktuálny a živý. Považuje ju za jeden z dôležitých politických krokov k vytvoreniu samostatnej Slovenskej republiky.

"Za dôležité považujem, že sa v nej Národná rada SR zaväzovala rešpektovať práva každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Žiaľ, nie vždy vládnuce politické reprezentácie postupovali v súlade s touto deklaráciou," uviedol.

Premiér doplnil, že sa snaží viesť vládu v súlade s hodnotami, ku ktorým sa vtedajšia národná rada formou deklarácie prihlásila. Považuje ich za správne.

Boris Kollár, predseda parlamentu

V texte deklarácie o zvrchovanosti je zhrnuté naše tisícročné úsilie o národnú slobodu, hovorí predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina).

"Poslanci jej prijatím dali jasne najavo, že chcú dosiahnuť zásadnú politickú zmenu. Deklarovaním štátnej suverenity sa Slovensko vydalo na cestu samostatnosti a Slováci sa prijatím tohto historického dokumentu jednoznačne vyjadrili, že sú za zvrchovanosť Slovenskej republiky," uviedol.

Veronika Remišová, ministerka pre investície

Ministerka pre investície a informatizáciu a šéfka koaličnej strany Za ľudí Veronika Remišová vyzvala občanov Slovenska na súdržnosť a spoločnú zodpovednosť za krajinu.

"Po dlhých rokoch snáh na sebaurčenie sme ako občania Slovenska dosiahli zvrchovanosť a o svojich osudoch a smerovaní našej krajiny rozhodujeme len sami. Je len našou spoločnosťou zodpovednosťou, kam a ako rýchlo sa bude naša krajina uberať," vyhlásila Remišová s dôvetkom, že silou a bohatstvom Slovenska sú práve ľudia.

Presvedčená je o tom, že cit a odhodlanie chrániť Slovensko ako demokratickú krajinu sú pevne zakorenené v každom občanovi aj v predstaviteľoch štátu.

Doplnila, že sila Slovákov, ich odhodlanie a jednota majú najväčší význam práve v ťažkých časoch.

OĽaNO

Hnutie OĽANO považuje štátnu zvrchovanosť za najdôležitejšiu hodnotu. Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR si preto pripomína ako dôležitú udalosť v slovenskej histórii.

Predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš poukázal na to, že Slovensko dlhé roky doplácalo na rôznych falošných politikov, ktorí sa síce radi oháňali slovenskou vlajkou, ale ich skutočným záujmom bolo vysávanie štátnych peňazí.

"To viedlo k enormným škodám a obrovskému investičnému a modernizačnému dlhu takmer vo všetkých verejných službách. Hnutie OĽANO dostalo v posledných voľbách silný mandát práve na to, aby sme vrátili Slovensko späť jeho občanom," povedal s dôvetkom, že pocit pravého vlastenectva spočíva aj v tom, že ľudia nadobudnú pocit, že žijú v spravodlivom štáte.

Poslanec Národnej rady a predseda Ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák doplnil, že v tento deň si zároveň spomína na všetkých, ktorí v minulosti dobrovoľne alebo nútene opustili vlasť a v zahraničí naďalej venovali veľa úsilia tomu, aby sa zo Slovenska stal opäť samostatný, zvrchovaný a demokratický štát.

"Slovenská diaspóra v zahraničí významným spôsobom prispela k tomu, že sa Slovensko stalo zvrchovaným štátom a aj v zmysle ústavy považujeme jej príslušníkov za integrálnu súčasť štátotvorného slovenského národa," uzavrel.

SaS

Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky bol podľa koaličnej strany SaS dôležitý krok k samostatnosti.

Ako uviedol podpredseda Národnej rady Milan Laurenčík, túžba žiť samostatne sa premietla do textu, ktorý prijala Slovenská národná rada.

"Táto deklarácia je pre nás záväzkom, aby sme sa správali zodpovedne, a tak riadili aj štát. Aj preto si musíme pripomínať tento dôležitý deň a tých, ktorí sa postavili za samostatnosť Slovenska," povedal s tým, že toto rozhodnutie sa ukázalo aj napriek ťažkostiam ako správne.

Hlas-SD

Deklarácia o zvrchovanosti bola významným aktom, ktorý zadefinoval právo slovenského národa na sebaurčenie a bol významným krokom k naplneniu vlastnej štátnosti, reagovala na výročie Hlas-SD.

"Sme presvedčení, že tento dátum si treba pripomínať ako jeden z významných dní Slovenskej republiky a konať tak, aby život ľudí na Slovensku napĺňal ideály, s ktorými sme samostatnú Slovenskú republiku zakladali," zdôrazňuje strana.

Smer-SD

Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti malo podľa strany Smer síce deklaratívny a symbolický, ale v čase vtedajších vrcholiacich rokovaní o novej podobe spolužitia Čechov a Slovákov výrazný politický rozmer.

Strana tvrdí, že tento pamätný deň patrí medzi najvýznamnejšie dni v histórii Slovenska aj preto, že deklaroval zrelosť budovať vlastný demokratický a právny štát.

"Žiaľ, po nástupe novej vlády pozorujeme demontáž toho, čo sa Slovensku podarilo vybudovať za dlhé desaťročia. V priamom prenose vidíme rozklad demokracie a podkopávanie základov právneho a sociálneho štátu," zdôraznil Smer.

SNS

V kontexte udalostí, ktoré sa v súčasnosti v Európskej únii dejú, sa podľa SNS ukazuje nadčasovosť myšlienky deklarácie zvrchovanosti.

SNS pri tejto príležitosti poukázala na EÚ, ktorá podľa nich zlyháva napríklad v otázke migrácie. Jej pôsobenie v boji s novým koronavírusom označila ako bezduché.

"Namiesto toho, aby sa hľadali systémové riešenia, štáty zatvárajú hranice a v poslednom období sú tlačené na odkúpenie očkovacích látok, ktoré nakúpil Brusel, pričom sa popierajú základné hodnoty EÚ, sloboda rozhodovania jednotlivých štátov, zvrchovanosť jednotlivých štátov," odkázala SNS s tým, že verí, že si Únia cestu z problémov nájde.

Slovensko si podľa mimoparlamentnej strany musí zachovať svoju suverenitu a zvrchovanosť, ale zároveň si ju aj musí pripomínať.

"Napätie, ktoré je v súčasnej dobe, však zväčšuje riziko rozpadu EÚ. Mali by sme si brať príklad z boja za svoju suverenitu z okolitých štátov, najmä Maďarska a Poľska," dodala strana.

Spolu

Pamätný deň Deklarácie o zvrchovanosti nám pripomína, k čomu vedie populizmus, pred ktorým sa musíme mať na pozore aj dnes, reaguje mimoparlamentná strana Spolu.

"Je pripomienkou toho, ako vládna moc bez súhlasu občanov Slovenska začala proces rozdelenia spoločného štátu s Čechmi," zdôrazňuje.

Strana tvrdí, že aj keď sa vtedajší vrcholní predstavitelia oháňali vznešenými slovami o hrdom národe, neskoršie obdobie tzv. mečiarizmu ukázalo, že táto hrdosť bola falošná.

"Bola iba cieľom k získaniu moci a k osobnému obohateniu sa vtedajších vrcholných predstaviteľov vlády. Tento pamätný deň nám pripomína, k čomu vedie populizmus, pred ktorým sa musíme mať na pozore aj dnes. Zároveň nám naše členstvo v EÚ ukazuje, že dokážeme byť hrdým a sebavedomým národom aj bez zbytočného hecovania nacionalistických vášní."