BRATISLAVA. Verejná ochrankyňa práv by mala dostať právomoc vykonávať systematické návštevy miest, v ktorých sa nachádzajú osoby obmedzené na slobode a zisťovať, ako sa s nimi na týchto miestach zaobchádza.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o verejnom ochrancovi práv, ktorý rezort spravodlivosti predložil do medzirezortného pripomienkového konania.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je podľa ministerstva posilniť ochranu osôb obmedzených na slobode pred zlým zaobchádzaním.
Kontrolovať bude cely aj azylové zariadenia
Konkrétne by ombudsmanka mala kontrolovať podmienky v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, tresty odňatia slobody, detencia, ochranné liečenie, ochranná výchova, výchovné opatrenia alebo ústavná starostlivosť.
Tiež by mala mať prístup aj na ďalšie miesta, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby obmedzené na slobode orgánmi verejnej moci.
Inšpekcia obvinila troch spolupracujúcich svedkov Čítajte Ide najmä o cely policajného zaistenia, zariadenia na zaistenie cudzincov a azylové zariadenia. Do kontrolnej pôsobnosti verejnej ochrankyne práv majú spadať aj miesta, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby obmedzené na slobode v dôsledku odkázanosti na poskytovanie starostlivosti, teda najmä zariadenia sociálnych služieb a iné zariadenia poskytujúce podobnú starostlivosť, zdravotnícke zariadenia, špeciálne výchovné zariadenia a zariadenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Kontrola musí byť systematická
Ministerstvo v tejto súvislosti konštatuje, že osoby obmedzené na slobode, či už de iure alebo de facto, sú vystavené zvýšenému riziku zlého zaobchádzania. „Zlému zaobchádzaniu sa nedá úplne zabrániť, avšak zavedením účinných kontrolných mechanizmov je možné mu predchádzať alebo aspoň znižovať pravdepodobnosť jeho výskytu.
Kontrola sa považuje za účinnú, ak je vykonávaná systematicky, s preventívnym účinkom a ktorá sa nezameriava výlučne na dodržiavanie formálnej zákonnosti, ale sleduje predovšetkým hľadisko dôstojnosti podmienok v zariadeniach a zaobchádzanie s tam umiestenými osobami v zmysle medzinárodných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o ľudských právach," uvádza rezort.
Ministerstvo v tejto súvislosti zdôrazňuje, že verejný ochranca práv nebude mať ani naďalej rozhodovacie alebo sankčné právomoci. „Svoju činnosť bude vykonávať len prostredníctvom svojich už existujúcich oprávnení," dodal rezort s tým, že porušovanie práv osôb, o ktorom sa dozvie, má ombudsmanka oznámiť príslušnej prokuratúre alebo príslušnému súdu.
