Krásny víkend. Na čítanie i inšpiráciu ponúkame príbehy dvoch mladých úspešných Sloveniek, klaviristky a vesmírnej vedkyne, rozhovor s historikom o tom, ako vznikali československé hranice, projekt českej umelkyne, ktorý potešil seniorov v domove, odhalenie klamárky, kvôli ktorej onkopacienti odmietali liečbu, aj fotoreportáž zo vzniku predstavenia Roľa.
Fenomény dejín: Trinásť historikov mapuje v rozhovoroch s Jaroslavom Valentom rôzne epochy ľudských dejín. Viaceré majú vplyv na to, ako dnes žijeme a akými pravidlami sa riadime. Vydajte sa na plavbu s tými, ktorí dejinám venovali celý svoj život a objavujú pre vás nový a neznámy svet. Stiahnite si e-knihu Fenomény dejín.
Fotograf Bachratý by bol teraz rád, keby sme o Lasicovi spolu mlčali

„Keď som z neho v ten osudný večer prišiel domov, vírilo mi v hlave všetko, čo sa práve udialo. Potom som si zapol telku, na českej televízii dávali Manéž a Bolek Polívka v nej mal pána Lasicu ako hosťa. Zaspieval pesničku Skôr než odídeš a bol veľmi vtipný. Vtedy som vlastne zistil, že nezomrel. Inak to povedať neviem, hoci to znie príliš nadnesene. A pokúsil som sa zaspať,“ spomína fotograf Ctibor Bachratý na chvíľu, ktorá zarmútila Slovensko.
V každom prípade však reči o tom, že sa skončila éra briskného humoru, ale aj doba slušnosti, noblesy a inteligentnej úrovne komunikácie, že táto krajina je prakticky bez nádeje, považuje za číry patetizmus a neobáva sa, žeby sa jeho odkaz stratil o on nemal žiadnych nasledovníkov.
V rozhovore spomína, aké to bolo dvadsať rokov fotografovať Milana Lasicu, v divadle, v ateliéri i na rôznych podujatiach.
Na otázku, aké to je, zachytiť fotograficky posledné chvíle jeho života, odpovedá: „Pri opisovaní spôsobu, akým sa Milan Lasica so svetom rozlúčil, nemienim skĺznuť do klišé. Bol som tam a som rád, že som zaznamenal posledné chvíle jeho života, ktoré som vnímal ako radostné. Berte to prosím osobne: veľmi rád by som sa teraz stretol s ľuďmi, s ktorými by sme o jeho odchode mohli spoločne mlčať a radšej pri tom počúvať dobrú hudbu.“
Aj vesmírny výskum môže zlacniť chlieb

„Študovala som veľmi technický odbor na veľmi technickej škole. Budova zo zákona musela mať toalety pre hendikepovaných, no keďže ju navštevovalo asi len päť percent žien, nebolo potrebné, aby mali ženy samostatné toalety,“ spomína Michaela Brchnelová, ktorá prednedávnom za svoj výskum získala Cenu Amelia Earhart Fellowship pre mladé vedkyne, ktoré svoj výskum zameriavajú na letectvo a kozmický priemysel. Ocenenie sa udeľuje od roku 1938 a Brchnelová je doposiaľ jedinou Slovenkou, ktorá ho získala.
Vedcov prirovnáva ku brankárom, lebo ani tým veľmi netlieskajú. Mrzí ju, že na Slovensku je celkovo o vesmírnu vedu malý záujem. „Mnoho ľudí si možno myslí, že vďaka vesmírnemu výskumu chlieb lacnejší nebude. Ja sa však nazdávam, že aj náš výskum môže ľuďom veľmi zefektívniť život na zemi. A možno aj znížiť cenu toho chleba.“
O tom, ako si to predstavuje, aj čím konkrétne sa vo svojom výskume zaoberá píše Soňa Jánošová.
Československo malo na mapách najprv iný tvar

„Na všetkých stranách dochádzalo k manipulovaniu a zneužívaniu, nerobili to len Čechoslováci, ale všetci. Čechoslováci to robili veľmi dômyselne, pragmaticky a aj maximalisticky. K republike sa pripájali územia, ktoré boli povedzme súčasťou Českého kráľovstva hoci len krátky čas v stredoveku,“ vysvetľuje historik Roman Holec v rozhovore o tom, ako vznikali kontúry Československa a kto všetko má na tom zásluhu.
Historik hovorí aj tom, ako sa deputácie dedinčanov snažili darmi a spevom presvedčiť medzinárodnú rozhraničovaciu komisiu priamo v teréne, aby hranicu posunuli až za ich dedinu.
„Oni sa však mohli hýbať maximálne o nejaký ten kilometer, o hranici sa rozhodlo za rokovacími stolmi a posledné slovo mali aj tak víťazné mocnosti,“ dodáva.
Najťažšie je presvedčiť politikov, že nielen betón ale aj práca s ľuďmi niečo stojí

Všetko sa začalo, keď českú umelkyňu Kateřinu Šedú vybrali do súťaže, kde mala pre rakúsky domov seniorov vytvoriť inštaláciu v záhrade, ktorá by aktivizovala jeho obyvateľov.
Pretože seniori sa v rozhovoroch vždy v spomienkach vracali k svojmu domovu, z ktorého prišli, chcela im ho vrátiť späť. "Napadlo mi, že by som sa mohla pokúsiť pomocou spomienok, fotografií a rozhovorov domy zrekonštruovať, vytvoriť ich modely. Neskôr prišla myšlienka urobiť z nich vtáčie búdky a kŕmidlá, aby sa o ne mohli starať," dodáva.
Ako to celé zrealizovala, prečo je takýto projekt problém zrealizovať u nás, i aké ďalšie postcoronové projekty práve chystá, sa dozviete v článku Ely Rybárovej.
Klamala, že z rakoviny ju dostala zdravá strava. Ľudia pod jej vplyvom odmietali liečbu

Diagnostikovali jej rakovinu mozgu v poslednom štádiu a ona sa rozhodla, že chorobu porazí bez lekárov a konvenčnej liečby. Iba stravovaním, športom, ajurvédou a ďalšími alternatívnymi metódami. Tak to aspoň verejne tvrdila a v roku 2013 tejto lži uveril celý svet.
Austrálčanka Belle Gibsonová sa stala mladou wellness blogerkou a vzorom, vytvorila oceňovanú mobilnú aplikáciu The Whole Pantry, vydala úspešnú knihu s receptami založenú na takzvanom čistom stravovaní.
No v jej tvrdeniach sa začali objavovať nezrovnalosti a novinári sa začali pýtať nepríjemné otázky. Ako sa jej podarilo oklamať celý svet a prečo to robila, sa dočítate v článku o dokumente, ktorý o tejto klamárke natočila BBC.
Najprv spomínali, rozmýšľali o ženských roliach a plakali, potom hľadali pole

Príprava inscenácie Roľa bola dlhá a náročná a reportérka a fotograf SME boli pri tom.
Pre Divadlo NUDE je typické, že inscenácie tvorí výhradne z autentických zážitkov, spomienok a potrieb. V minulosti sa takto venovali napríklad témam partnerských vzťahov či materstva. V inscenácii Roľa však idú ešte ďalej a pátrajú po tom, ako ich ovplyvnila dedičnosť a naučené ženské roly.
"Veľa sme plakali," priznáva choreografka a herečka Libuša Bachratá. "Stále to mám tak, keď hovorím o nejakej téme, píšem text a plačem, viem, že je to ono."
Ako sa tvorkyniam Role podarilo nájsť správne pole pre svoju inscenáciu, aj ako ich sužovalo počasie, si prečítajte v našej fotoreportáži.
Tip na počúvanie: Klavírny recitál pred nákupným centrom

Aj keď nepatríte k pravidelným návštevníkom filharmónie, nemusíte mať strach, že vážna hudba a zvlášť tá súčasná nie je nič pre vás. Každoročne sa snaží priblížiť klasiku viac k ľuďom hudobný festival Viva Musica!, ktorý práve prebieha v Bratislave. Napríklad aj klavírnym recitálom pred nákupným centrom.
Mladá a talentovaná klaviristka Kristína Smetanová v rozhovore vysvetľuje, aké je to hrať klasickú hudbu na rušnom mieste, aké šance má mladý hudobník sa presadiť, aj to, prečo si nemôže dovoliť ďalšiu prestávku v cvičení na kvalitnom koncertnom krídle, akú musela podstúpiť počas lockdownov.
Recept na víkend

Nemáte veľa času? Upečte si jednoduché a rýchle torty, ktoré skvele chutia.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Chcete pravidelne dostávať Víkendový výber e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Beata
Balogová
