BRATISLAVA. Ak nie je preukázané kolúzne správanie obvineného, základná dĺžka trvania kolúznej väzby má byť päť mesiacov. Zároveň v tomto prípade nemá byť možné ani jej ďalšie predĺženie.
Vyplýva to z novely Trestného poriadku, ktorú v piatok schválili poslanci Národnej rady.
Nová legislatíva obsahuje aj výnimky, pre ktoré by mohla kolúzna väzba trvať dlhšie.
Návrh má posilniť práva obvinených
Kolúzna väzba by mohla trvať dlhšie ako päť mesiacov, ak by bolo zistené, že sa obvinený kolúzne správal, či už sám, alebo prostredníctvom iných osôb.
Rovnako, ak sa vedie trestné stíhanie za trestný čin spáchaný zločineckou alebo teroristickou skupinou, za obzvlášť závažný trestný čin spáchaný organizovanou skupinou, za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo za trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie.
Návrhom sa majú posilniť práva obvineného umiestneného v kolúznej väzbe, tiež zabezpečiť vyššia kvalita návrhov na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutí súdov o väzbe.
Ďalšou zmenou je zavedenie obligatórneho súdneho preskúmavania možnosti nahradiť väzbu inštitútmi náhrady väzby.
"V súlade s tým, ako aj s judikatúrou Ústavného súdu SR a zavedenou súdnou praxou sa explicitne ustanovujú náležitosti návrhu na vzatie obvineného do väzby a odôvodnenia rozhodnutia súdu o väzbe," uviedol rezort spravodlivosti. Priblížil, že pri kolúznej väzbe musí návrh na vzatie obvineného do väzby a odôvodnenie rozhodnutia súdu o väzbe obsahovať aj uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré zakladajú dôvodnú obavu z kolúzneho správania obvineného alebo z ktorých je zrejmé, že tak obvinený už konal.
Nová úprava nepredpokladá automatické prepúšťanie všetkých obvinených z väzby po uplynutí stanovenej lehoty.
"Súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora môže za určitých okolností rozhodnúť o ponechaní obvineného v kolúznej väzbe aj nad ustanovenú lehotu," doplnil rezort.
V prípade, že obvinený požiada o prepustenie na slobodu a prokurátor tejto požiadavke nevyhovel, podľa návrhu ju bude musieť predložiť sudcovi pre prípravné konanie najneskôr do piatich pracovných dní.
Nová legislatíva by mala byť účinná od 15. augusta.
Novela podľa advokátov nespĺňa predstavy o reálnej zmene
Slovenská advokátska komora (SAK) víta, že sa o téme kolúznej väzby ako o roky potláčanej téme hovorí, novela trestného poriadku ako celok však nespĺňa predstavy o reálnej zmene trestnej politiky štátu, ktorá by krajinu v tejto oblasti zaradila medzi vyspelé európske štáty.
SAK to konštatuje vo svojom vyjadrení, ktoré TASR poskytla hovorkyňa komory Alexandra Donevová.
"Komora dlhodobo a konzistentne upozorňuje na problematiku kolúznej väzby, návrhy na jej úpravu sme predkladali takmer pri každej príležitosti, keď bola otvorená možnosť úpravy trestných kódexov. Aj náš návrh, ktorý sme v januári 2021 zaslali ministerke spravodlivosti, vychádzal z návrhov, ktoré predkladáme od roku 2007," podotýka Donevová.
Spolitizovanie témy komoru mrzí.
SAK považuje za úspech to, že novela prináša skrátenie lehoty trvania kolúznej väzby zo siedmich na päť mesiacov. Novela však nereflektovala ďalšie jej návrhy, podľa komory tak naďalej pretrvá rozpor Trestného poriadku s judikatúrou ESĽP.
Za obzvlášť závažne vníma, že novela vo vzťahu k väzbe de facto zavádza dve kategórie osôb, a to osoby, ktoré sa už preukázateľne kolúzne správali (u ktorých neplatí 5-mesačná lehota) a osoby, u ktorých kolúzne správanie preukázané nebolo, avšak v zmysle novely môžu byť päť mesiacov držané v kolúznej väzbe. SAK to vníma ako oslabenie posudzovania dôvodov väzby aj oproti súčasne platnému právnemu stavu.
Komora taktiež upozorňuje, že novela nevyriešila otázku možných prípadov nadkvalifikácie trestných činov. Domnieva sa, že tak, ako bola prijatá, ešte zvýši riziko nadkvalifikácie s tým, aby bolo možné predĺženie päťmesačnej lehoty kolúznej väzby.
Ako najproblematickejšiu časť legislatívnej zmeny označuje posilnenie právomocí prokurátora pri rozhodovaní o väzbe.
"Zásadne protestujeme proti navrhovanej zmene, kedy by prokurátor v prípravnom konaní potom, ako pominie niektorý z dôvodov väzby, mohol rozhodnúť o zmene dôvodov väzby," uviedla Donevová.
