Na Slovensku verí konšpiráciám čoraz viac ľudí, čo mnohokrát dokáže rozdeliť aj rodiny. V záplave faktov, informácií a čísel ľudia často nevedia informácie vyhodnotiť a nechajú sa manipulovať extrémistami a antivaxermi.
O tom, ako zlepšiť kritické myslenie, či sa vôbec dá naučiť a ako sa rozprávať s tými, ktorí podľahli konšpiráciám, hovorí v rozhovore pre SME MARTIN POLIAČIK z Akadémie kritického myslenia.
Martin Poliačik
- je CEO a lektorom Akadémie kritického myslenia
- v rokoch 2003 až 2006 bol výkonným riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie
- v rokoch 2010 až 2020 bol poslancom NR SR
- v roku 2009 spoluzaložil stranu Sloboda a Solidarita
- v roku 2017 vstúpil do strany Progresívne Slovensko
Dá sa naučiť kriticky myslieť?
Svojím spôsobom má kritické myslenie každý, v zásade sa bez neho nedá prežiť. Je však možné sa v ňom zlepšovať, dnes vlastne ani nemáme inú možnosť.
Nebudeme mať už zásadne silnejšie školy, čo sa týka dôvery v poskytované informácie, ani inštitúcie so všeobecne prijatou dôverou. Silno pochybujem, že by dôvera v cirkev stúpala na autorite, čo sa týka dôvery v informácie, ktoré podáva.
Musíme zabudnúť, že existuje niečo ako všeobecne prijateľné a mainstreamové autority. Rozhodovanie o tom, čo si ľudia budú myslieť, už musíme nechať na nich samých a vyživovať v ich vnútri čokoľvek, čo im v tom môže pomôcť.
Práve preto, ak nie je vo vzdelávaní zahrnutá schopnosť vytvoriť si argument, analýzu situácie či súvislostí, ľudia toho nebudú schopní a môžu to robiť maximálne na individuálnej úrovni sebavzdelávaním, čo nie vždy úplne stačí.
Ako sa dá viesť debata s ľuďmi, ktorí buď nechcú, alebo nedokážu pochopiť fakty a čísla?
Je obrovským problémom, že vychádzame z extrémne mylného predpokladu, že ľudia sú racionálne bytosti, ktoré sa rozhodujú na základe rozumovej úvahy.
