Láske a móde sa medze nekladú, povedala si tento rok slovenská firma Dedoles a v rámci Pride mesiaca v júni vypustila do sveta dúhovú kolekciu ponožiek a spodnej bielizne. Prihlásila sa tak k podpore LGBT menšiny, no za kampaň čelila nenávistným útokom na sociálnych sieťach.
Následne sa rozhodla, že za každý komentár, či už pozitívny, alebo negatívny, pod Pride príspevkami venuje jedno euro Fondu na podporu LGBT+ komunity v Nadácii Pontis. Suma sa vyšplhala na 5000 eur.
Na Slovensku je pritom viacero firiem, ktoré sa hlásia k podpore inklúzie a diverzity na pracoviskách a verejne o sebe vyhlasujú, že sú priateľskí k LGBT+ menšine.
Tá na Slovensku stále čelí diskriminácii a nenávisti, čo dokazuje aj prieskum Agentúry EÚ pre základné práva z minulého roka. Každý piaty člen alebo členka komunity napríklad pocítil diskrimináciu v práci.
Firmy na jednej strane vysielajú signál o nevyhnutnosti rešpektovať práva menšín a mnohé tieto záväzky aj spĺňajú. Na druhej strane však existuje fenomén pink washingu, respektíve pride marketingu.
Týka sa spoločností, ktoré verejne prezentujú podporu LGBT komunite, v skutočnosti jej nemusia ponúkať až taký prínos, prípadne len dúhovou tematikou zastrešia svoju kampaň, aby upútali pozornosť. Ide o teda o imidž.
Coming out politikov či političiek by LGBTI ľuďom pomohol Čítajte Príkladom môže byť Facebook, ktorý v roku 2017 ľuďom z niektorých amerických miest pridal možnosť reakcie farebnej vlajky na podporu Pride mesiaca.
Vyberal si však len menej konzervatívne mestá ako New York, Boston či San Francisco. Analýza neskôr ukázala, že používatelia z miest, v ktorých by si mohla firma ľudí LGBT tematikou pohnevať, takéto tlačidlo nemali.
Vo firmách, ktoré deklarujú podporu LGBT komunity, môže napriek tomu dochádzať k diskriminácie či neschopnosti riešiť problémy LGBT zamestnancov na pracovisku.
V slovenskom kontexte je podľa oslovených ľudí situácia komplikovanejšia.
„Prihlásiť sa k podpore LGBT+ komunity je PR samovražda,“ hovorí Matej Ftáčnik, spoluzakladateľ a CEO fintechovej firmy Vacuumlabs. Netají sa tým, že je gej a rovnako nimi sú aj ďalší členovia a členky firmy. Vacuumlabs sa zároveň veľmi jasne hlási k podpore LGBT menšiny.
„Firmy, ktoré hlásajú, že podporujú LGBT+ menšinu, sú naozaj tie, ktoré idú do boja, a ktoré vedia, že ich to môže stáť priazeň zákazníkov alebo nevôľu v spoločnosti,“ myslí si Ftáčnik.
Bratislava je otvorenejšia
Trans ľudia nenachádzajú pomoc. Lekári sa riadia štyridsať rokov starým usmernením Čítajte V roku 2017 zrealizovala Iniciatíva Inakosť celoslovenský LGBTI prieskum, z ktorého vyplynulo, že ľudia z tejto komunity umiestnili na druhé miesto svojich priorít rovnaké práva v zamestnaní.
„Prekvapilo nás to, ale môže to byť spôsobené tým, že na pracovisku nie je vytvorené prostredie, ktoré by podporovalo diverzitu a umožňovalo otvorene hovoriť o svojej sexuálnej orientácii a rodovej identite. Len 12,6 percenta opýtaných zverejnilo svoju identitu všetkým na pracovisku,“ hovorí Martin Macko, výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť.
Problém nájsť si prácu majú najmä transrodoví ľudia a celkovo sa len málokto z LGBTI menšiny na diskrimináciu sťažuje – radšej zmení zamestnanie.
„Zaujímavé je, že viacero prípadov diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch, s ktorými sa na nás LGBTI ľudia obracajú, je z oblasti školstva, a teda verejnej správy,“ poznamenáva Macko.
