Krásny víkend! Dnes aj o tom ako sa plašia medvede, ako klíma vplýva na zmeny v ovocných sadoch, ako internet pomáha ľuďom s psychiatrickou diagnózou, ako fungujú naše svaly a ako sa stal komik Sväťo Malachovský dramatickým hercom.
Život človeka je nám cennejší ako život medveďa
Zásahový tím pre medveďa hnedého do Jasenskej doliny chodí pravidelne. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Výjazd Zásahového tímu pre medveďa hnedého začína v Jasenskej doline. Potom ich čaká výjazd do Hája, kde medvedica zabila sviňu, do Rakše a lesoparku Bôr pri Turčianskych Tepliciach.
V rámci tohto výjazdu, ktorého svedkami sú kolegovia Ela Nahálková a fotograf SME Jožo Jakubčo, kontrolujú stav kontajnerov, záznamy z fotopascí, ktoré tu majú, a rozprávajú sa s miestnymi chatármi, či v poslednom čase videli medveďa.
Problémové medvede, už obyvatelia týždeň nevideli. Členovia tímu odhadujú, že sú na poli s kukuricou. Jej dotované pestovanie na biopalivá, prispieva k tomu, že medvedice majú viac mláďat a navyše sa za kukuricou sťahujú z hôr bližšie k ľudským obydliam. "Kukuričný lán stiahne viaceré medvede z veľkého územia a potom to vyzerá, že sú premnožené," hovorí Jaroslav Slašťan, šéf Zásahového tímu pre medveďa hnedého.
K utrateniu medveďa pristupujú, až keď opakovane nepomáha jeho plašenie a ani chatári ho nedokážu odohnať. „Nie sme ekoteroristi, ako niektorí hovoria. Život človeka je nám cennejší ako život medveďa. Nemôžeme dovoliť, aby sa stala nejaká tragédia," hovorí Slašťan.
"Neprišiel som do zásahového tímu zabíjať medvede. Prišiel som ich chrániť. Nemôžem ľuďom povedať, aby naďalej pokojne vyhadzovali potraviny do kontajnera a my budeme každý týždeň chodiť a zabijeme jedného medveďa. Zdá sa mi nespravodlivé trestať medvede za naše chyby," hovorí.
Pokojná služba naberá dramatický spád, keď o jedenástej večer volajú policajti, že pri Turčianskych Tepliciach zrazil kamión medvedicu s mláďaťom a ďalšie dve mláďatá utiekli. Podľa Slašťana tak stúpol počet medveďov, ktorých na Slovensku tento rok zrazilo auto, na pätnásť. Na druhý deň pribudne ešte jeden.
Profesor Hričovský: Sliviek a orechov bude u nás menej
Profesor Ivan Hričovský vo svojej záhrade. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)„Zmenou klímy neprídeme o žiadne plodiny. Ale ich pestovanie sa zníži na minimum,“ varuje nestor slovenského ovocinárstva Ivan Hričovský v profilovom rozhovore a dodáva: „Môže sa to stať napríklad slivkám, orechom a ďalším. Oveľa dôležitejší problém, ktorý bude treba vyriešiť, je však závlaha. Ľudia by si mali v záhradách budovať studne.“
Ešte predtým, ako sa stal v televíznej relácii Farmárska revue populárnym poradcom záhradkárom, šľachtil nové odrody ríbezlí, staral sa o veľkú ovocnú plantáž, šéfoval výskumnému ústavu i zväzu záhradkárov, založil novú fakultu, učil a popritom neustále publikoval a vzdelával. O pár mesiacov bude mať profesor 90 rokov a stále je aktívny.
A čo radí dnes začínajúcim záhradkárom? „Vždy platí, že záhrada by mala spĺňať dva významy – úžitkovosť a okrasu. Neodmysliteľnou súčasťou každej záhrady by mali byť jablone. Potom nasledujú hrušky, slivky, ringloty, čerešne, višne. V teplomilnejších regiónoch takisto marhule, broskyne, dule, mišpule a podobne. Odporúčam pestovať aj ružu jabĺčkovú, ktorá okrem toho, že krásne kvitne a vonia, má aj významný obsah vitamínu C.“
Majú psychiatrickú diagnózu a nehanbia sa za to
Ilustračné foto. (zdroj: Pexels.com)„Ľudia trpiaci psychickou poruchou sú stále vykresľovaní ako nepredvídateľní, nepochopiteľní, nebezpeční, s neprimeraným správaním. Nedostatok kontaktu spoločnosti s ľuďmi trpiacimi psychickou poruchou zvyšuje pocity nepohodlia, nedôvery a strachu,“ vraví psychiatrička Miroslava Polušná, ktorá pôsobí v neziskovej organizácii No More Stigma.
Škodlivé mýty sa podľa jej slov najlepšie búrajú dostatkom informácií a najmä priamym kontaktom s človekom s psychickou poruchou. Ľudia tak často zistia, že taký jedinec je úplne bežný človek z davu a nemá na sebe nič viditeľné, čo by ho významne odlišovalo od okolia.
V tomto smere sú veľmi nápomocné práve sociálne siete, na ktorých môžu ľudia ukazovať bežné aj intímne momenty zo svojho života. Redaktorka Soňa Jánošová oslovila niekoľko žien, ktoré sa neboja odhaliť svoje problémy, týmto spôsobom šíria osvetu a búrajú tabu.
Športový vedec: Najľahším spaľovačom tukov je chôdza
Športový vedec Milan Sedliak počas prednášky na Detskej Univerzite Komenského. (zdroj: Peter Chvostek)„Matej Tóth sa narodil s tým, že má viac tzv. pomalých svalových vláken, preto je vytrvalec. Ján Volko sa narodil s tým, že má veľa rýchlych svalových vláken. Keby Volko začal trénovať chôdzu, nikdy by nebol taký dobrý ako Tóth. A Matej Tóth by zase nikdy nebol taký dobrý šprintér,“ prednášal na Detskej Univerzite Komenského športový vedec Milan Sedliak, vedúci Katedry biologických a lekársky vied na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
Vysvetľoval deťom, ako fungujú svaly, prečo je pri chudnutí radšej chodiť ako robiť kľuky, aj ako spomaliť starnutie tela.
Pozvánka do kina: Na slovenský remake talianskej komédie pozýva Sväťo Malachovský
Sväťo Malachovský v jednej z dramatických scén filmu. (zdroj: Ita film)Podľa talianskeho filmového hitu Úplní cudzinci (Perfetti sconosciuti) režiséra Paola Genovesa vzniklo údajne toľko rôznych národných verzií, že sa dostal do Guinessovej knihy rekordov. Po francúzskej, nemeckej, čínskej či mexickej verzii teraz prichádza do slovenských kín česko-slovenská.
Siedmi priatelia sa na silvestrovskej večeri rozhodnú hrať nezvyčajnú hru. Musia vyložiť mobily na stôl a prečítať každý e-mail a každú správu, ktorá im počas nej cinkne, dať na hlasný odposluch každý prichádzajúci hovor. Myslia si, že ich nič neprekvapí, že sa iba zabavia na drobných tajomstvách, ktoré takto vyjdú na povrch. Opak je pravdou.
Recenzentka Kristína Kúdelová považuje verziu plnú slovenských a českých hereckých hviezd za veľmi vydarenú. Okrem iných sa v nej v nezvyklo vážnej polohe predstaví komik Sväťo Malachovský. Pri tej príležitosti poskytol SME otvorený a svieži rozhovor.
Pohľad do dejín
Utopistická vízia Paláca sovietov v Moskve na plátne sovietskeho umelca Alexandra F. Koťjagina pôsobí takmer ako Babylonská veža. (zdroj: wikimedia.org)O výstavbe svojho reprezentačného sídla a rokovacej sály boľševici začali uvažovať hneď po víťazstve v ruskej občianskej vojne. Táto myšlienka sa objavila už v roku 1922, ešte za Leninovho života.
No v dobe chaosu a hlbokého politického i hospodárskeho marazmu, v ktorom sa Sovietsky zväz nachádzal v priebehu 20. rokov 20. storočia, sa na túto stavbu nenašli prostriedky.
Téma výstavby Paláca sovietov sa opätovne otvorila na začiatku 30. rokov, keď Stalin chystal veľkú prestavbu Moskvy. Tento palác mal byť jedným z jej symbolov, prvým sovietskym mrakodrapom.
Recept na víkend
Čokoládová šarlota s čučoriedkami. (zdroj: Naničmama.sk | Kamila)Sú malé, guľaté a plné vitamínov. Prinášame vám recepty na nepečené čučoriedkové zákusky.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Chcete pravidelne dostávať Víkendový výber e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
