Rádioprijímače sa v to ráno začali správať zvláštne. V slovenských domácnostiach zaznelo niečo nové.
Už to neboli nudné klamstvá o víťaznom postupe nacistických vojsk, ktoré v skutočnosti na všetkých frontoch ustupovali, ani klišé ľudáckej propagandy, ktorou kŕmili obyvateľstvo od vzniku režimu.
Najprv sa o ôsmej 30. augusta 1944 ozvala výzva: „Tu vysielač Banská Bystrica. Oznamujeme obyvateľom Slovenska, že v krátkom čase budeme vysielať dôležité správy. Upozornite známych a príbuzných, aby počúvali vysielač Banská Bystrica. Slováci, Slovenky, v krátkom čase vám oznámime veľmi dôležité správy.“
Prvá výzva ešte bola podfarbená hudbou z bratislavského rozhlasu, no o jedenástej sa ozvalo: „Haló, haló. Tu vysielač Banská Bystrica. Odpojujeme sa od vysielania Bratislavy.“
Nasledovali vojenské a politické proklamácie. Ľudia stáli s uchom na prijímačoch, veľa sa ich zhromaždilo rovno na banskobystrickom námestí. Všetci sa dozvedeli, že sa začalo Povstanie. A že v slobodnom éteri bude znieť povstalecký rozhlas.
Rozoznávať pravé od falošného
„Naša generácia mala príležitosť zoznámiť sa s bláznom, ktorý nebol ani vojvodcom, ani filozofom, ani vynálezcom, ale len bláznom. Prvý zdvihol pravicu a zreval hlasom mohutným: budem pánom sveta! A blázon vykročil a za ním vykročili všetci blázni sveta.“

Slová zosmiešňujúce Adolfa Hitlera a európskych kolaborantov, ktoré počúvalo užasnuté obyvateľstvo z nového rozhlasu 8. októbra, by ešte pred pár týždňami nemohli odznieť.