Keď sa do Československa privalili tanky a udusili rodiacu sa slobodu, bol mladý slovenský pár rozdelený. Ivan bol s rodinou pri mori v Dubrovníku, jeho priateľka Sonja bola v kibuci v Izraeli.
On bol hneď rozhodnutý, že sa do Československa už nevráti, ona dlhšie váhala. Nakoniec jej v domovine zostalo spolu s rodičmi aj pol srdca.
Správa o obsadení Československa mnohých Slovákov a Čechov zastihla na dovolenkách či na pobytoch v zahraničí, ktoré v ich pamäti zostali navždy zapísané.
Mnohé rodiny skončili rozdelené a stáli pred rozhodnutím, či zostať za hranicami alebo sa vrátiť do situácie s tankmi v uliciach. Niektorí svoje rozhodnutie neskôr aj ľutovali.
"V Dubrovníku sme sa dozvedeli z rádia, čo sa stalo v Československu. Ja som bol rozhodnutý hneď. V šesťdesiatych rokoch som bol za tetou v Londýne, videl som, ako veci fungujú na Západe, a bol som uchvátený. Automaticky som bol pripravený, že sa nevrátim do Československa," hovorí Ivan Veg.
Jeho otec mal brata v Izraeli a zároveň tam bola aj Ivanova láska, preto začali vybavovať emigráciu do blízkovýchodnej krajiny. "Jediný, kto nebol nadšený, bola mama, lebo nemala veľký vzťah k Izraelu a nebolo jasné, ako sa vyvinie situácia."
Ahojte, ruské deti
Sonju správa o obsadení Československa zastihla pri zbere hrušiek v československom kibuci v Izraeli.
