Politici si pripomínajú Deň obetí okupácie Československa v roku 1968. Prvý raz v histórii si Slovensko pripomína obete invázie sovietskych a spojeneckých vojsk z 21. augusta 1968 pamätným dňom.
Boris Kollár
Boris Kollár. (zdroj: SITA)Okupáciu, ale aj všetky udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili cestu k našej súčasnosti, by si mali občania pripomínať, povedal predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina). Posledné udalosti vo svete podľa Kollára ukazujú, že riešenia za použitia vojenskej sily nie sú schopné trvalo zamedziť vývin, ktorý má objektívny charakter.
Obrodný proces v Československu, ktorý predchádzal invázii vojsk Varšavskej zmluvy, podľa Kollára nevznikol náhodou.
„Bol následkom ekonomického zlyhania socialistického systému, ktorý v republike zaviedli komunisti po prevrate roku 1948. Avšak nielen to. Režim bol neschopný riešiť aj iné spoločenské problémy. A to vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi, miesto a úlohu inteligencie v spoločnosti či moderné riadenie a nastupujúcu informatizáciu,“ zdôraznil.
„Dnes si pripomíname 53. výročie zmarenia nádejí našich otcov a starých otcov, ktoré bolo sprevádzané aj zmarením životov 38 občanov Slovenska a 70 občanov Českej republiky,“ podotkol šéf parlamentu.
Vojenská invázia však, ako tvrdí, nezmarila len životy týchto 108 ľudí. „Zničené boli aj plány a predstavy mnohých tisícok a miliónov našich občanov o ich ďalšom živote v zdemokratizovanej spoločnosti. Namiesto reforiem sa presadil tuhý normalizačný režim, ktorý na viac ako 20 rokov zabrzdil spoločenský, politický i ekonomický vývin,“ podotkol.
Ivan Korčok
Minister zahraničia Ivan Korčok. (zdroj: TASR)Vojenská okupácia Československa od roku 1968 zastavila beznádejný politický experiment, takzvaný socializmus s ľudskou tvárou a ponížila znovuobjavenú vášeň slovenského a českého národa k pravde a slobode, povedal minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom SaS).
Šéf rezortu diplomacie pripomenul obete okupácie, zavraždené ženy a mužov zbraňami okupantov v tragické augustové dni roku 1968. Nasledovalo podľa neho „dvadsať tragických rokov ekonomickej stagnácie, politickej neslobody a morálnej devastácie v modernej slovenskej a českej histórii“.
Korčok pripomenul, že desaťtisíce talentov a státisíce spoluobčanov utieklo z vlasti a nikdy sa nevrátili. Doma komunistická moc rozpútala represálie a nakoniec dosiahla rezignáciu väčšiny obyvateľstva.
Roman Mikulec
Minister vnútra Roman Mikulec. (zdroj: SITA)Pred 53 rokmi sa obyvatelia Československa zobudili do hrozivého a smutného rána. V uliciach miest boli vojaci cudzích armád a tanky, pripomenul to minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).
„Hoci možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo, na mnohých miestach sa spontánne postavili neozbrojení ľudia do cesty tankom. Na takéto akcie odpovedali vojaci streľbou do davu protestujúcich. Len na Slovensku prišlo o život 37 osôb. Celá táto operácia mala za cieľ zastaviť demokratizáciu a vyniesť do popredia vybraných politikov. Ani dnes nemôžeme zabúdať na obete, ktoré sa postavili proti okupácii nášho územia za cenu straty vlastných životov,“ napísal Mikulec.
Mária Koklíková
Mária Kolíková. (zdroj: TASR)53. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. 21. august 1968 si pripomenula aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).
„Prišli akože na pomoc, ale fakticky nám zabránili ísť svojou cestou. Cestou slobody a demokracie, ktorú sľuboval vtedajší politický vývoj v krajine. Ten prísľub slobody trval iba krátkych osem mesiacov a zadusili ho pásy tankov,“ skonštatovala ministerka spravodlivosti na sociálnej sieti a pri tejto príležitosti pripomenula osobný príbeh ešte z praxe advokátky.
Peter Pellegrini
Peter Pellegrini (zdroj: SME/Marko Erd)Myšlienky sociálno-demokratických ideí v riadení štátu skončili 21. augusta 1968 pod pásmi tankov a za cenu straty ľudských životov a represálií bol nastolený tvrdý politický režim, skonštatoval to predseda opozičnej strany Hlas Peter Pellegrini.
Šéf Hlasu pripomenul, že dnes si pripomíname smutný deň, keď vojská Varšavskej zmluvy vtrhli do Československa a zastavili národný obrodný proces.
„Alexander Dubček zostane významnou postavou tohto obdobia, pretože bránil a zotrval na svojich hodnotách aj v časoch normalizácie. Uctime si tento historický deň tichou spomienkou na ľudí, ktorí stratili svoje životy počas invázie a nezabudnime na hodnotu našej slobody,“ dodal.
Juraj Blanár
Juraj Blanár. (zdroj: TASR)Poslanec a podpredseda strany Smer Juraj Blanár zdôraznil, že 21. augusta 1968 prišli s tankmi vojská Varšavskej zmluvy brániť „našim rodičom a starým rodičom“, ktorí nechceli nič viac, iba demokratický socializmus, sociálne istoty a slobodu. Doplnil, že „bratské“ národy sa postavili proti Slovákom a Čechom.
„Z rôznych dôvodov, našťastie, tie augustové dni nedopadli tak krvavo ako napríklad v Maďarsku v roku 1956, ale aj napriek tomu si okupácia vyžiadala obete na životoch a poznačila život mnohých ľudí. Buď emigrovali, boli diskriminovaní, museli žiť vo vnútornom exile a medzi nimi aj Alexander Dubček,“ pokračoval Blanár s tým, že Dubček sa na dvadsať rokov musel stiahnuť z politiky, ktorú sa snažil poľudštiť.
„Nezabúdajme na jeho odkaz spoločne za Slovensko aj v dnešných ťažko skúšaných augustových časoch, keď je obmedzovaná sloboda a ústavné práva a o nesociálnych krokoch súčasnej vládnej koalície ani nehovorím,“ uzavrel.
OĽaNO
Hnutie OĽaNO považuje 21. august za jedno z najsmutnejších výročí našich novodobých dejín.
Ján Budaj
"Politici na Slovensku sa k tomuto výročiu dlho otáčali chrbtom, hoci už bola sloboda a demokracia. Pretože vlastne potichu stále prejavovali pokoru a poníženosť voči bývalým okupantom. Od minulého roku sa atmosféra zmenila a po voľbách sa 21. august stal konečne pamätným dňom," zdôraznil minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).
Juraj Krúpa
Juraj Krúpa. (zdroj: SITA)Pamätný deň si pripomína aj predseda brannobezpečnostného výboru Národnej rady a poslanec OĽaNO Juraj Krúpa.
"Invázne vojská po sebe zanechali nielen desiatky mŕtvych a stovky zranených, ale aj obrovské škody na majetku a na mnohých miestach našej vlasti spustošené životné prostredie. Nehovoriac o následnom období normalizácie, ktoré prinieslo masívne porušovanie ľudských práv, emigráciu talentovaných ľudí a hospodársku stagnáciu," vyhlásil.
Jaroslav Naď
Minister obrany Jaroslav Naď. (zdroj: TASR)Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) zdôraznil, že na 23 rokov okupácie nášho územia nikdy nezabudneme. Pripomenul, že počas 23 rokov tragickej okupácie vojská Varšavskej zmluvy pod velením Moskvy pripravili o život či vážne zranili stovky ľudí.
Od 21. augusta 1968 do krajiny vtrhlo postupne viac ako 500-tisíc vojakov, na území Československa umiestnili 6 300 tankov, 800 lietadiel či dvetisíc diel.
„Tu sa agresia určite nedá prehliadať. Neprišli ani v rukavičkách, ani na obhliadku miest. Prišli, lebo chceli potlačiť našu slobodu. Slobodu, ktorá sa pretláčala na povrch vo vtedy 10. najrozvinutejšej krajine sveta. Čo nastalo potom, všetci vieme. Útlak, ekonomický prepad, ostatné drôty na hraniciach...,“ pokračoval Naď.
"Je len epickou bodkou na záver, že veľké ekologické škody, ktoré tieto vojská za sebou zanechali, dodnes likvidujeme s finančnou podporou EÚ," dodal.
Sme rodina
"Je potrebné si takéto udalosti pripomínať, aby ďalšie generácie vedeli, čo sa v minulosti udialo a snažili sa takýmto konfliktom vyvarovať," uviedli z tlačového oddelenia hnutia Sme rodina.
Za ľudí
Veronika Remišová. (zdroj: SITA)Strana Za ľudí podotkla, že okupácia štátu cudzími vojskami je vždy obrovským zásahom do suverenity štátu a pokorením národnej hrdosti i svojbytnosti.
"Vpád sovietskych vojsk zničil nádeje ľudí a základné právo obyvateľov rozhodovať o osude svojej vlastnej krajiny," zdôraznili z tlačového oddelenia Za ľudí.
Dodali, že po okupácii nasledovala normalizácia, keď sa na dôležité funkcie v štáte dostali častokrát neschopní, no novému režimu lojálni ľudia.
"Doplatila na to celá krajina. Okupácia Československa sovietskymi vojskami proti vôli obyvateľstva predĺžila zločinecký komunistický režim v našej krajine o ďalších dvadsať rokov," doplnili s tým, že počas tohto obdobia bolo mnoho ľudí pozatváraných, iní zomreli na následky väzenia, prípadne ťažkých prác v baniach.
Zdôraznili, že tento režim potláčal náboženskú slobodu, zatváral kňazov, rehoľné sestry a obmedzoval základné ľudské slobody i práva. "Zatiaľ čo pred nástupom komunizmu sme boli jednou z najvyspelejších krajín, okupácia ešte prehĺbila ekonomické zaostávanie krajiny," podotkli z tlačového oddelenia Za ľudí. Považujú za dôležité, aby sa spoločnosť z podobných udalostí poučila.
Roman Foltin
Roman Foltin. (zdroj: TASR)"Nikdy nesmieme zabudnúť na odhodlanie a statočnosť tých, ktorí sa nebáli postaviť proti tankom na uliciach," uviedol poslanec Národnej rady a podpredseda klubu SaS Roman Foltin.
Tvrdí, že napriek hrôzam, ktoré táto invázia zanechala, ide o svetlú dejinnú udalosť, "ktorá nám dáva nádej, že odpor proti akejkoľvek totalite je nielen možný, ale aj nevyhnutný".
Milan Majerský
Predseda KDH Milan Majerský. (zdroj: TASR)"Demokracia a sloboda nám nespadli samy od seba z neba, museli ich vybojovať naši rodičia a starí rodičia aj za cenu veľkých obetí," povedal predseda mimoparlamentného KDH Milan Majerský.
Pripomenul, že v auguste 1968 zomrela 15-ročná Danka Košanová, ktorú počas invázie sovietskych a spojeneckých vojsk zastrelili na schodoch Univerzity Komenského. Toto miesto a všetky obete sú pre podľa jeho slov pre Slovákov symbolom zločinov, ktoré spáchali okupačné vojská.
Majerský zdôraznil, že odkaz tejto udalosti musí zostať živý. Dodal, že sloboda a demokracia sú "mimoriadne krehké a aj dnešný deň" pozýva ich vytrvalo chrániť.
Tomáš Valášek
Tomáš Valášek. (zdroj: TASR)Poslanec Národnej rady Tomáš Valášek z mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS) si myslí, že 21. august 1968 bol dňom, ktorý Slovákom na generáciu zobral nádej na šťastnejšiu budúcnosť pre seba a svoje deti.
Valášek tvrdí, že vtedy komunistický režim naplno odhalil svoju brutálnu podstatu. Keďže podľa jeho slov išlo zároveň o "deň individuálnych aktov odporu a hrdinstva", mimoparlamentné PS si ho pripomenie vo viacerých slovenských mestách. Je toho názoru, že na osudy a udalosti by sa nikdy nemalo zabudnúť.
SNS
Slovenská národná strana (SNS) si myslí, že 21. august umelo zasiahol do vývoja spoločnosti. Poukázala preto na všetky obete tohto obdobia.
"Tento dátum by nám mal byť ponaučením, že na slovenskom území by nikdy nemali byť cudzie vojská. SNS je hrdá na to, že zablokovala aktivity ministerstva zahraničných vecí, ktoré mali v roku 2019 vyvrcholiť prítomnosťou cudzích vojsk," uviedla s dôvetkom, že išlo o rámcovú zmluvu medzi USA a Slovenskom.
Myslí si, že udalosti v Afganistane jasne ukazujú, že prítomnosť cudzích vojsk nič nerieši.
Most-Híd
Most-Híd považuje udalosti z roku 1968 za najlepší príklad toho, ako veľmi záleží na tom, kto sú spojenci Slovenska a kam patrí, uviedla hovorkyňa strany Klára Magdeme.
Súčasne dodala, že Moskva si vtedy zvolila násilie proti Dubčekovcom, lebo chceli väčšiu slobodu tlače, fungujúce hospodárstvo, viac práv a humánnejší život a nechceli hegemóniu jednej jedinej strany.
"V roku 1989 sme z rovnakých dôvodov vyšli na námestia a v roku 2004 sme sa preto rozhodli pre členstvo v Európskej únii. Pretože Brusel, aj so všetkými svojimi chybami je zárukou toho, aby sme sa neprebudili na rachot tankov pod našim oknami," dodala.
