BRATISLAVA. Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal návrh na disciplinárne stíhanie špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.
Spor medzi Žilinkom a Lipšicom vypukol už koncom júla a súvisel s konfliktom v bezpečnostných zložkách. Začal sa tak, že špeciálny prokurátor vydal do médií stanovisko, v ktorom reagoval na uznesenie Úradu inšpekčnej služby o vznesení obvinenia, ktoré sa týkalo údajných manipulácií svedeckých výpovedi vyšetrovateľmi vo viacerých kauzách.
Spor pokračuje disciplinárkou
Lipšic v tom vtedy videl snahy zabrzdiť vyšetrovanie v kauze Očistec. „Sme presvedčení, že relevantné podozrenia týkajúce sa integrity vedených trestných stíhaní je potrebné preveriť. Malo by sa tak však diať len zákonným spôsobom a bez toho, aby bola verejnosť zavádzaná nepravdivými informáciami,“ uviedol v stanovisku.
Lipšic: Aj stretnutie v SIS bolo zrejme súčasťou spravodajských opatrení Čítajte Vzápätí Žilinka za vyjadrenia Lipšica kritizoval. Nepáčilo sa mu, že sa bez znalosti spisu vyjadroval k veci, v ktorej Úrad špeciálnej prokuratúry nevykonával dozor, „špekulatívne polemizoval s jednotlivými dôkazmi“ a navyše vyjadroval svoje „svoje subjektívne názory vo veci, ktorá nie je právoplatne skončená“.
Žilinka vtedy tvrdil, že Lipšic „zabudol, že už nie je advokátom“.
Lipšic na túto kritiku reagoval tak, že sa len verejne zastal vyšetrovateľov a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože v médiách sa objavovali nepravdivé informácie.
Odvtedy sa návrh na disciplinárne konanie voči špeciálnemu prokurátorovi očakával a rovnaké dôvody pre návrh teraz zopakoval hovorca Generálnej prokuratúry (GP) Dalibor Skladan.
„Špeciálny prokurátor mal postupovať v rozpore so zákonom uloženým princípom zdržanlivosti, ako aj internými normami prokuratúry,“ dodal ešte Skladan.
Návrh na podanie disciplinárneho stíhania bol podaný už 13. augusta. Podľa Denníka N Žilinka podanie niekoľko dní tajil. Generálna prokuratúra o tom informovala až v sobotu 21. augusta. Žilinka podľa denníka navrhuje Lipšicovi trest na mesiac 15 percent zrážku zo mzdy.
Považoval to za svoju povinnosť
Lipšic v reakcii na svoje disciplinárne stíhanie uviedol, že svoje vyjadrenia považuje stále za "pravdivé a primerané situácii." Zopakoval, že považoval za svoju povinnosť zastať sa vyšetrovateľov a prokurátorov po tom, ako sa v médiach opakovane šírili nepravdivé informácie o údajnej manipulácii pri vyšetrovaní niektorých citlivých káuz.
"Moje vyjadrenia boli vecné, konkrétne, zdržanlivé a nikdy som sa neznížil k osobným útokom," povedal.
Pripomenul, že je už druhým prokurátorom, voči ktorému bolo vedené disciplinárne stíhanie za verejné vyjadrenie vo verejnom záujme. Prvým bol Vasil Špirko, voči ktorému inicioval disciplinárne stíhanie bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
"V trestnom stíhaní najzávažnejších káuz však budeme pokračovať ďalej. Pôjdeme tam, kde nás privedú dôkazy. Bez ohľadu na intenzitu útokov, a bez ohľadu na stupňujúce sa tlaky zvonku, či zvnútra," dodal Lipšic v stanovisku.
Dostál: Toto by si nedovolil ani Čižnár
K návrhu na disciplinárne stíhanie Lipšica sa už kriticky ozvali aj viacerí politici. Juraj Šeliga (Za ľudí) si nemyslí, že mal špeciálny prokurátor mlčať.
„Špeciálny prokurátor je nadriadený prokurátorom v kauze Očistec, ktorá je spochybňovaná, preto má pôsobnosť a povinnosť sa k tomu vyjadrovať a tak brániť dobré meno prokuratúry, ktorá vyšetruje zákonným spôsobom,“ napísal na sociálnej sieti.
Podľa Ondreja Dostála (SaS) návrh na disciplinárne stíhanie „potvrdzuje všetky pochybnosti, ktoré sme o ňom (Žilinkovi) kedy mohli mať.“ Tiež si myslí, že takýto návrh by si nedovolil dať ani Jaromír Čižnár či Dobroslav Trnka.
Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová zvolila zdržanlivejší jazyk. „Obaja prokurátori boli zvolení preto, že dostali dôveru na dôslednú očistu Slovenska od korupcie a organizovaného zločinu v špičkách štátu. Občania preto očakávajú koordinované úsilie a spoločnú profesionálnu spoluprácu,“ uviedla.
„Ja som ho nevolil,“ okomentoval Žilinkov návrh Miroslav Kollár (nezaradený). Gábor Grendel (OĽaNO) nechcel spor komentovať, keďže sa cíti byť v konflikte záujmov.
Politici nemajú právo hodnotiť, či bolo rozhodnutie generálneho prokurátora správne,tvrdí hnutie Sme rodina s tým, že toto rozhodnutie môžu iba rešpektovať.
Beata
Balogová
