BRATISLAVA. Návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania nezohľadňuje demografický vývoj, migráciu obyvateľstva ani situáciu na trhu s nehnuteľnosťami.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) to uviedlo v tlačovej správe, ktorú zaslal ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
Nejasnosti vo výstavbe aj postavení samospráv
Podľa združenia návrh zákona obsahuje prvky antisystémovosti a jeho navrhovatelia nepredkladajú podložené fakty ale často iba domnienky a predpoklady.
ZMOS preto k návrhu zákona adresoval v rámci medzirezortného pripomienkového konania viacero zásadných pripomienok.
Návrh zákona podľa združenia nerieši, či sa zvýši početnosť výstavby, alebo sa len zmení štruktúra stavaných bytov. Nezohľadňuje ani pozíciu miest a obcí v oblasti územného rozvoja.
Za veľmi sporné ZMOS považuje, že navrhovateľ počíta s prenajímaním bytov na 25 rokov, následne však nepredpokladá ďalšie prenajímanie a počíta s prechodom bytov do osobného vlastníctva. Podľa ZMOS takýto krok nerozšíri nájomný sektor na Slovensku.
Zbytočná ďalšia štátna inštitúcia
Návrhom zákona bude zároveň založená Agentúra pre podporu štátneho nájomného bývania.
Podľa dôvodovej správy agentúra musí mať zo zákona formu záujmového združenia právnických osôb. Nikde nie je uvedený dôvod, prečo nemôže mať inú podobu, ktorá je štandardná pre výkon štátnej politiky, teda napríklad štátnej príspevkovej organizácie alebo štátneho účelového fondu.
Združenie zastáva názor, že na Slovensku už existuje dostatok inštitúcii v oblasti bývania, ktoré by vedeli zákonom navrhované činnosti vykonávať aj bez potreby zriaďovania agentúry.
Neurčitá definícia nájomníkov
Z návrhu zákona možno odčítať, že užívateľom nájomných bytov môže byť dospelá fyzická osoba, bez dlhov v Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni, bez dlhov v daňovom systéme či exekučných konaní.
Bližšie však návrh zákona nešpecifikuje, kto bude môcť podporu nájomného bývania využívať.
ZMOS namieta aj systém odpisovania a zníženej dane z pridanej hodnoty (DPH). Tá má byť vo výške päť percent, ale iba pre subjekty v systéme štátom podporovaného bývania.
ZMOS preto nerozumie, prečo rovnako nebudú podporované všetky subjekty, ktoré sa zaviažu prevádzkovať nájomné bývanie.
Únia miest sa obáva diskriminácie
Únia miest Slovenska tiež podrobila kritike zákon o podpore štátneho nájomného bývania. Má pochybnosti, či predložená legislatíva povedie k riešeniu problému chýbajúcich nájomných bytov.
Ak sa zákon príjme v podobe, v akej je predložený, podľa ÚMS dôjde k zásadnej diskriminácii miest a obcí, ktoré štát stavia do nevýhodnej pozície v porovnaní s developermi, ktorí budú nájomné byty podľa tohto zákona stavať.
"Kým pre samosprávy, ktoré stavajú a prenajímajú byty, sú striktne definované podmienky, ktoré musia prípadní záujemcovia o prenájom bytov splniť, v tomto zákone nie sú pre nájomcov definované žiadne obmedzenia," skonštatovala Únia.
Žiada preto zjednotiť podmienky pre prenajímateľov a nájomcov v obecných a štátom podporovaných nájomných bytoch.
Chýba systémové riešenie
Mestá kritizujú, že pri príprave legislatívy s nimi kompetentní nekomunikovali.
"Nerozumieme, prečo boli samosprávy z tejto dôležitej diskusie vynechané a ich skúsenosti s prípravou a výstavbou nájomných bytov boli nevyužité," okomentovala viceprezidentka ÚMS Jana Červenáková.
Do prípravy zákona podľa Únie nebolo zaangažované ani samotné Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré je štátnym orgánom pre tvorbu bytovej politiky.
"Predmetný zákon neponúka žiadne systémové riešenie, ktoré by logicky a zmysluplne dopĺňalo existujúce podporné mechanizmy pre cenovo dostupné a férové bývanie, ako napríklad dotácie, výhodné úvery, či Štátny fond rozvoja bývania," kritizujú tiež mestá.
Únia chce, aby štát primerane upravil podmienky tak, aby bola podporená aj výstavba bytov, ktorú realizuje samospráva. Kritizuje, že návrh zákona predstavuje akýsi model "súkromného nájomného bývania".
Za závažný nedostatok legislatívy považujú mestá aj nedostatočne vypracovanú doložku vplyvov na štátny rozpočet, pričom návrh nepriamo novelizuje aj zákon o dani z príjmov.
To dáva priestor pre jeho "kreatívne využitie", čo podľa Únie vyvolá následne vplyvy na príjmy samosprávy, pre ktorú daň z príjmov fyzických osôb predstavuje rozhodujúci príjem.
