BRATISLAVA. Vláda v stredu odobrila disciplinárny poriadok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý na rokovanie predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).
Najvyšší správny súd SR, ktorý začal fungovať od 1. augusta, má disponovať disciplinárnou právomocou voči sudcom, prokurátorom a ak tak ustanoví zákon, aj voči iným osobám.
Cieľom návrhu zákona je preto upraviť a zjednotiť procesnú úpravu disciplinárneho konania vo veciach sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov pred najvyšším správnym súdom. Zároveň odstraňuje súčasný stav disciplinárnych konaní.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) v stredu uviedla, že by bola najradšej, keby bol nový disciplinárny poriadok účinný už od 1. augusta, keď Najvyšší správny súd začal mať kompetenciu vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť.
„Nechcela som nijakým spôsobom ukrátiť proces, ktorý súvisel s vyjasnením si tohto procesu so Súdnou radou, prokurátormi, exekútormi alebo notármi. Rovnako do toho boli zapojení aj advokáti, ktorých sa v zásade zatiaľ tento navrhovaný právny stav nedotkne,“ povedala novinárom.
Tvrdí, že od augusta je oprávnený prijímať disciplinárne návrhy voči sudcom a prokurátorom jedine NSS SR. „V momente, keď bude účinný disciplinárny súdny poriadok, tak sa o týchto veciach rozhodne,“ dodala.
Najvyšší správny súd sa musí zaoberať každým disciplinárnym návrhom Čítajte Ako uviedol v rezort v prekladanom návrhu, platná právna úprava disciplinárneho konania je charakteristická najmä svojou výraznou roztrieštenosťou a pôvodný zámer zákonodarcu zveriť disciplinárnu právomoc jednotlivým právnickým stavom sa v praxi neosvedčil.
Predložený návrh zákona zjednocuje procesné pravidlá disciplinárneho konania pre viaceré právnické povolania a disciplinárnu právomoc zveruje do rúk sudcom z povolania spolu s reprezentantmi stavu, ktorého je disciplinárne stíhaný členom – prísediaci.
Disciplinárnu zodpovednosť bude vyvodzovať najvyšší správny súd prostredníctvom senátov, ktoré sa v zákone nazývajú disciplinárne senáty. Zloženie disciplinárnych senátov sa navrhuje v pomere 3:2, pričom ide o troch sudcov najvyššieho správneho súdu a dvoch prísediacich, ktorí sú z nesudcovského prostredia, teda buď prokurátori, súdni exekútori alebo notári, či iné osoby z právnického prostredia podľa toho, kto je disciplinárne obvineným.
Disciplinárne konanie pred najvyšším správnym súdom je koncipované ako návrhové konanie a je nastavené primárne ako jednostupňové konanie, pričom odvolanie bude prípustné len proti disciplinárnemu rozhodnutiu, ktorým sa ukladá najprísnejšia sankcia spočívajúca v odvolaní z funkcie. Súčasne sa pripúšťa obnova konania.
Predsedov disciplinárnych senátov, sudcov disciplinárnych senátov a ich zastupovanie určuje na obdobie troch rokov predseda Najvyššieho správneho súdu SR. Zloženie všetkých disciplinárnych senátov sa musí po uplynutí troch rokov zásadným spôsobom obmeniť.
Návrh nového disciplinárneho súdneho poriadku tiež stanovuje pre disciplinárny senát spravidla trojmesačnú alebo za splnenia zákonných podmienok šesťmesačnú lehotu pre vydanie disciplinárneho rozhodnutia.
Účinnosť návrhu zákona navrhuje rezort spravodlivosti od 1. decembra 2021 s výnimkou ustanovení, ktoré upravujú kreovanie databáz prísediacich sudcov disciplinárnych senátov, u ktorých sa navrhuje účinnosť 15. novembra 2021, a to z dôvodu, aby sa mohol proces ustanovenia prísediacich sudcov spustiť čo najskôr.
Z rokovania vlády
- Orgány štátnej správy nebudú môcť od januára 2022 zakupovať nápoje v jednorazových obaloch. Vyplýva to z novely zákona o odpadoch a zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje. Novela zákona je prenesením smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie.
- Do systému duálneho vzdelávania, v ktorom môžu žiaci počas štúdia získať pracovné skúsenosti, budú môcť vstúpiť aj centrá pre deti a rodiny a subjekty z oblasti sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a sociálnych služieb. Vyplýva to z novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.
- V roku 2020 Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil voči Slovenskej republike 12 rozsudkov. Medzi najznámejšie prípady, v ktorých rozhodol, bol policajný zásah v Moldave nad Bodvou. Súd v tomto prípade konštatoval porušenie článku 3. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento článok konštatuje, že nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
- Bezpečnostná rada SR rokovala 22. júla pod vedením predsedu vláda SR Eduarda Hegera (OĽaNO). Rada sa zaoberala aktuálnou bezpečnostnou situáciou na Slovensku a vo svete. Vyplýva to z Informácie zo 137. zasadnutia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky zo dňa 22. júla 2021.
- Ministerstvo obrany presadilo na rokovaní vlády zmeny v povyšovaní do vojenskej hodnosti. Vláda schválila návrh zmeny zákona o brannej povinnosti, zákona o vojnových veteránoch a zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Cieľom novely je upraviť povyšovanie do vojenskej hodnosti vojaka v zálohe a vymenúvanie do vojenskej hodnosti alebo povyšovanie do vojenskej hodnosti profesionálneho vojaka vo výslužbe a vojnového veterána.
- Vláda schválila dočasné rozšírenie účasti Slovenskej republiky na operácii EUNAVFOR MED IRINI do 11 príslušníkov Vojenskej polície. Budú pôsobiť v zásahovom tíme na lodi pod vlajkou Spolkovej republiky Nemecko po dobu do šiestich mesiacov s predpokladom nasadenia od 1. marca 2022. Finančné prostriedky na pokrytie nákladov na ich prípadné vyslanie, pôsobenie a stiahnutie vyčlení Ministerstvo obrany.
Delegáciu Slovenskej republiky na Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) povedie prezidentka SR Zuzana Čaputová. V poradí 76. zasadnutie sa začne 14. septembra, všeobecná rozprava na vysokej úrovni sa uskutoční od 21. do 29. septembra. Tohoročné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN sa uskutoční hybridnou formou, teda kombináciou prehrávania videopríhovorov a fyzickej prítomnosti predstaviteľov členských krajín v sídle OSN v New Yorku.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme Rodina) navštívi v dňoch 8. a 9. septembra Poľskú republiku a Jaroslav Kmeť, štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby SR, navštívi 7. septembra Rakúsko. Vláda tiež schválila prijatie predsedu Českého úradu pre skúšanie zbraní a streliva Milana Kuklu, ktorý 9. septembra navštívi Slovensko. Stretne sa s Katarínou Surmíkovou Tatranskou, predsedníčkou Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.
a Slovákov v zahraničí by sa malo každoročne vyčleniť z kapitoly Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR viac ako 3,5 milióna eur. Vyplýva to zo Správy za rok 2020 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2022.
