BRATISLAVA. Ošetrenie po úraze alebo výmena bedrového kĺbu v každej okresnej nemocnici, ako je to dnes, môžu byť už o chvíľu minulosťou.
Nemocníc je veľa, kapacity lekárov odborníkov sú roztrieštené na malé a neefektívne oddelenia, a tak sa ministerstvo zdravotníctva chystá už druhýkrát presadiť reformu nemocničného systému. Tento týždeň ju predložilo na pripomienkovanie.
Jej hlavným posolstvom je výrazná redukcia akútnych nemocníc.
Akútne nemocnice sú tie, v ktorých človek dostane plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť - od ošetrenia na urgente cez operáciu až po porodenie dieťa. V súčasnosti je ich na Slovensku 98, pričom 78 z nich je všeobecných takmer v každom okresnom meste.
Dnes už 21 z nich nemá urgentný príjem, a preto sa nedajú považovať za plnohodnotné, na aké boli ľudia na Slovensku desaťročia zvyknutí. Takéto nemocnice sú napríklad v Krupine alebo v Banskej Štiavnici.
Reforma ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (OĽaNO) má preto znížiť počet akútnych nemocníc, ktoré by obsluhovali väčší počet pacientov. Zvyšné zariadenia sa majú zmeniť na takzvané komunitné nemocnice, ktoré by sa sústredili na doliečovanie alebo oddelenie pre dlhodobo chorých.
Existuje len mapka 22 nemocníc, ktoré by sa mali stať komunitnými. Sú medzi nimi aj nemocnice v pomerne veľkých okresných mestách, ako sú Komárno, Zvolen či Dolný Kubín. Mapka unikla počas prípravy návrhu zákona o optimalizácii siete nemocníc, ako sa oficiálne volá reforma. Pred zhruba dvoma mesiacmi ju zverejnil bývalý minister zdravotníctva z prvej vlády Roberta Fica (Smer) Richard Raši (Hlas).
Štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková síce priznáva, že ide o jednu z pracovných verzií, ale dnes už podľa nej nie je aktuálna a je vraj zavádzajúcej z nej vychádzať. K navrhovanému počtu komunitných ani akútnych nemocníc sa však nateraz nechce vyjadriť.
Slúži vyše 120-tisíc ľuďom. Nemocnica vo Zvolene je aj tak na odstrel Čítajte Ide aj o peniaze. Operácie sú vo všeobecnosti zdravotnými poisťovňami lepšie platené ako starostlivosť o dlhodobo chorých.
Problém však majú aj politici. Najmä regionálni, ktorí sa na budúci rok budú v župných a komunálnych voľbách uchádzať o priazeň voličov. Nikto z kandidátov nechce, aby práve jeho voličom zrušili ich plnohodnotnú nemocnicu a museli cestovať o desiatky kilometrov ďalej.
Ministerstvo sľubuje skvalitnenie liečby a postupne ju predpokladajú aj odborníci.
Pri prvom pokuse padla ministerka
Lengvarského návrh je za posledné dva roky už druhým pokusom o reformu. Prvú navrhovala už jeho predchodkyňa Andrea Kalavská v roku 2019. Zastavil ju však Fico, za ktorého Smer bola nominovaná do funkcie ministerky. Na protest odišla z ministerstva pár mesiacov pred parlamentnými voľbami v roku 2020.
Hoci bola Kalavská nominantkou ľavicového Smeru, jej reforma bola pravicovejšia a trhovejšia ako Lengvarského. Ten dáva štátu oveľa väčšiu moc, aby určil, ktorá nemocnica zostane v prvej lige a ktorá z nej vypadne.
Lengvarského reforma môže pre odpor ľudí a politikov skončiť ako Kalavskej. Ako ministerku ani Lengvarského nemá v láske šéf strany, ktorý ho do funkcie nominoval. Od mája, keď sa Lengvarský stal v prieskume najpopulárnejším vládnym politikom, ho šéf OĽaNO Igor Matovič neustále kritizuje.
Keď teda minister neuspeje, plnohodnotné nemocnice budú naďalej zanikať živelne, ako sa to deje už aj teraz. Ak by ministrova reforma prešla, nemocnice by podľa nového rozdelenia mali naplno fungovať od roku 2024.
Kto zostane a kto pôjde z kola von
Najdôležitejšou otázkou je, koľko a ktoré nemocnice už nebudú akútne a stanú sa z nich v podstate doliečovacie ústavy, čo je pre ľudí v regiónoch synonymom ich zrušenia.
