BRATISLAVA. Krajská prokuratúra Bratislava vzniesla 26. augusta obvinenie voči prezidentovi Policajného zboru Petrovi Kovaříkovi pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti.
Slovensko ešte historicky nemalo policajného prezidenta, ktorý by bol obvinený počas výkonu svojej funkcie.
„Môžem potvrdiť, že som si dnes prevzal obvinenie z rúk prokurátora. S obvinením absolútne nesúhlasím, vypovedal som a podal sťažnosť a námietku zaujatosti voči všetkým prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava. Celú vec vnímam ako pokračovanie tlaku na políciu kvôli vyšetrovaniu veľkých prípadov na NAKA,“ vyhlásil v stručnom stanovisku Kovařík.
O sťažnosti proti obvineniu má rozhodnúť ten orgán, ktorý obvinenie vydal, teda bratislavská krajská prokuratúra. Námietka zaujatosti proti všetkým prokurátorom sa posudzuje ako návrh na odňatie a prikázanie veci inej prokuratúre. Rozhoduje bezprostredne nadriadený prokurátor, čo je v tomto prípade Generálny prokurátor Maroš Žilinka.

O odstúpení nehovorí
Policajný prezident mal podľa prokuratúry zmariť prebiehajúci zásah zadržania obvinených kajúcnikov Mateja Zemana a Petra Petrova.
Keď chcela Inšpekčná služba ministerstva vnútra svedkov zadržať, minister vnútra Roman Mikulec požiadal Kovaříka, aby vec preveril. Kovařík vydal pokyn akciu pozastaviť a Zeman a Petrov medzičasom ušli.
Kovařík na tlačovke vysvetľoval, že príkaz na zásah bol vydaný neoprávnenou osobou. „Boli porušené interné pokyny aj zásah. Netušil som, voči komu sa zasahuje,“ povedal.
Odvolávanie policajného prezidenta
- Minister vnútra môže odvolať prezidenta Policajného zboru pre formálne nedostatky, ako je strata občianstva, spôsobilosti na právne úkony alebo ak by nevykonával svoju funkciu najmenej šesť mesiacov.
- O funkciu by policajný prezident prišiel aj vtedy, ak by bol odsúdený za trestný čin.
- Ak by bol Kovařík obvinený v kauze kajúcnikov, nemusel by teda z funkcie odísť. Či by v takom prípade odstúpil sám, neodpovedal.
- Odvolať policajného šéfa je možné aj na základe odporúčania výboru pre obranu a bezpečnosť, za ktoré zahlasuje aspoň trojpätinová väčšina členov výboru.
Základná sadzba za zneužitie právomocí je dva až päť rokov. Pri najzávažnejších skutkoch hrozí desať až dvadsať rokov.
Policajným prezidentom Kovařík môže zostať aj po obvinení. Či odstúpi sám, Kovařík v stanovisku nepovedal.
Odvolávanie šéfa polície
Minister vnútra Roman Mikulec v stanovisku na obvinenie Kovaříka reagoval, že postup Krajskej prokuratúry v Bratislave akceptuje. Pripomenul ale, že Kovařík nezastavil činnosť tímu vyšetrovateľky inšpekčnej služby Diany Santusovej, ale len činnosť zásahovej jednotky, ako jednej z častí tímu.
"Z doposiaľ známych skutočností ako aj písomných dokumentov vyplýva, že za zmarenie akcie pravdepodobne nesie priamu zodpovednosť vedúca tímu a preto boli aktivované všetky dostupné kontrolné mechanizmy ministerstva vnútra," píše sa v stanovisku.
Dodal, že je presvedčený, že Kovaříkove rozhodnutia boli správne a zatiaľ sa stiahnuť Kovaříka nechystá.
"Vzhľadom na to, že uznesenie o vznesení obvinenia prezidentovi Policajného zboru nebolo ešte oficiálne doručené služobnému úradu, služobný úrad nepripravuje rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta," píše sa v stanovisku.
Kovaříka pozvú na výbor
Šéf brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa z OĽaNO tvrdí, že s Kovaříkom po obvinení telefonoval a oznámil mu, že si ho poslanci predvolajú.
Mal by zrejme prísť na najbližšie riadne zasadnutie výboru 13. septembra. Dovtedy sa výbor musí ešte zaoberať odvolávaním ministra vnútra Romana Mikulca.

„Chceme sa s ním porozprávať a chceme počuť jeho stanovisko,“ povedal Krúpa.
Dodal, že on odchod Kovaříka zatiaľ nepožaduje, pretože v súčasnosti nie je presvedčený o dôvodnosti obvinenia. Doterajšie vysvetlenia policajného prezidenta boli podľa Krúpu presvedčivé.
„Poviem to otvorene. Vnímam to ako pokus o delegitimizáciu očistného procesu na Slovensku,“ vyhlásil Krúpa.

Beata
Balogová
