BRATISLAVA. Rozhodnutie o otvorení zimného semestra akademického roka 2021/2022 zostane na rozhodnutí vysokých škôl a univerzít.
V pondelok o tom na pôde Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR informoval štátny tajomník rezortu Ľudovít Paulis.
Na kompenzácie spojené s novým koronavírusom dostanú finančné prostriedky vo výške viac ako 15,5 milióna eur.
"Individualita zostáva na vysokých školách, čiže na vysokých školách bude, ako si zorganizujú v rámci mantinelov svoj akademický rok. Spôsob výučby, či bude prezenčne, hybridne alebo dištančne," povedal s tým, že Svetová zdravotnícka organizácia aj ministerstvo samotné odporúčajú, aby sa výučba v čo najväčšej možnej miere realizovala prezenčne.
Kompenzácie za pandémiu
Ako zdôraznil, rezort školstva odporúča štúdium umožniť prezenčnou formou tam, kde to epidemiologická situácia umožňuje. V prípade, že sa niektorý okres dostane do inej farby podľa COVID automatu, situácia sa prehodnotí.
Zástupcovia rezortu tiež vyzvali študentov aj vyučujúcich, aby zvážili svoje možnosti a pokiaľ nemajú zdravotné dôvody, dali sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19.
Štátny tajomník tiež informoval, že financie na kompenzácie dosahu pandémie budú prerozdelené v najbližších dňoch.
Hlavný hygienik SR Ján Mikas avizoval, že Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR pripraví usmernenie, podľa ktorého sa jednotlivé vysoké školy budú môcť odraziť. Usmernenie by malo mať známu podobu do konca tohto týždňa.
Paulis priblížil, že školský COVID semafor určuje základný rámec.
„Tieto všeobecné pravidlá si môže každá škola nejakým spôsobom upraviť. Môže si ich sprísniť alebo povedať si, že nejde v oranžovej fáze do 100 osôb ale iba do 50 či určiť, ako bude narábať so svojimi kapacitami internátu,“ objasnil.
Zároveň dodal, že zmyslom semaforu je, že školy vedia do čoho idú. Podľa neho by nemala nastať situácia, že by študenti nevedeli, či majú prezenčnú výučbu.
Vysvetlil, že hygienik z regionálneho úradu vie školu upozorniť, že nasledujúci týždeň bude presun do inej fázy. Škola sa tak bude vedieť s predstihom pripraviť podľa svojich nastavení na to, či bude prezenčná výučba.
Ako ďalej Paulis zhrnul, pokiaľ sa nachádza škola v „zelenom“ okrese, tak vyučovanie je bez obmedzenia.
V prípade, že je okres v oranžovej fáze – Ostražitosť, tak prezenčná výučba na vysokých školách je možná do počtu 100 osôb, do 400 osôb, ak spĺňajú OTP (očkovaní, testovaní, prekonaný COVID-19) alebo tisíc plne zaočkovaných osôb.
Podmienky pre internáty
Pre internáty v tejto fáze platí, že budú otvorené pre študentov, ktorí majú prezenčné vzdelávanie. Dôrazne sa však bude odporúčať OTP systém.
V červenom pásme tak bude prezenčná výčba pre základ do 20 ľudí, do 40 ľudí OTP a do 120 ľudí, ak sú plne zaočkovaní. Bordová fáza pre školy znamená, že na prezenčnej výuke môžu mať do 20 osôb OTP a do 60 osôb plne očkovaných. V oboch fázach je pri internátoch dôrazne odporúčané OTP.
V čiernom okrese budú prezenčne iba záverečné skúšky a internáty pre tých, ktorí majú prezenčnú výučbu. Výnimku na prezenčné vyučovanie budú mať zdravotnícke odbory, aby nechýbali zdravotníci.
Snaha o udržanie prezenčnej výučby
Snahou rektorov je, aby prezenčná výučba trvala čo najdlhšie. Ako ďalej objasnil prezident Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) Rudolf Kropil, priamy kontakt vyučujúceho so študentami má dopad na kvalitu poznatkov a na formovanie osobnosti vysokoškolákov.
Potvrdil, že väčšina rektorov preferuje prezenčné vyučovanie a v prípade zhoršenia situácie sú pripravení prejsť na hybridné vzdelávanie.
Predseda Rady vysokých škôl Martin Putala sa pripojil k výzve Kropila k spoločnej zodpovednosti zamestnancov a študentov. Zdôvodnil to tým, že prezenčné vzdelávanie má nezastupiteľnú úlohu v kvalite vzdelávacieho procesu.
Podotkol, že na niektorých školách neboli prázdniny, ale plynulo prešli z jedného roka do druhého, pretože dobiehajú to, čo sa pre prísne opatrenia nedalo uskutočniť. V prírodovedeckých a technických odboroch sa podľa neho nevedia zaobísť bez laboratórnych cvičení a prezenčnej výuky.
Predseda Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) Filip Šuran poukázal na výsledky ich prieskumov, z ktorých vyplýva, že duševné zdravie študentov sa zhoršuje. Vplyv na to má podľa neho aj dlhé obdobie strávené doma.
„Chcel by som vyzvať vysoké školy, aby sa naozaj snažili o prezenčnú výučbu, a nehodili flintu do žita a pôjdu dištančne, pretože to je jednoduchšie,“ povedal s tým, že by mali umožniť prezenčné vzdelávanie tam, kde je to možné.
