Poslanec Jozef Bubnár (OĽaNO) sa vzdal mandátu a od septembra sa vracia ako učiteľ do školy. Dôvodom jeho rozhodnutia sú zdravotné problémy, ktoré mu spôsobil stres z poslaneckej funkcie.
Bývalý poslanec to pripisuje pandémii. "Pre poslanca prestala existovať akákoľvek pozitívna spätná väzba za jeho prácu. Tú, ktorú som dostával ja, niekedy hraničila s trestnými činmi," povedal v rozhovore pre SME.
Čo ste očakávali od politiky, keď ste sa stali poslancom?
Celá predvolebná kampaň sa niesla v duchu, že dajme do politiky konečne ľudí, o ktorých vieme, že sú čestní, idealistickí a protikorupční. A v tejto vlne som aj ja prijal pozvanie od Michala Šipoša (súčasný predseda poslaneckého klubu OĽaNO, pozn. red.), ktorý ma dlhé roky poznal ako učiteľa a aktivistu.
Veľmi som sa tešil, že môžem vkročiť do tejto zmeny. Boli to krásne časy, keď som mal plány, vízie, ideály či chuť a ochotu pracovať. Lenže nakoniec som sa ocitol v nejakom bizarnom časopriestore, ktorý s politikou nemá nič spoločné, pretože jedinou spoločenskou témou, ktorá ľudí zaujímala, bol počet mŕtvych, plné nemocnice, lockdowny, obmedzovanie osobnej slobody, krach firiem, očkovanie alebo testovanie.
Minulý týždeň prešli vládou tri veľké zákony, ktoré sa týkajú školstva, teda vašej oblasti. Nie je to celkom tak, že by politika žila len covidom.
Samozrejme, že ministerstvo školstva, rovnako ako iné rezorty, pracovalo. Ale je to niečo, čo v tom hluku prichádzajúcej lokomotívy s názvom korona zaniklo.
Všetko, čo ľudia vnímali, bola korona, čo je prirodzené, pretože to priamo ovplyvňovalo ich život. To bol masívny útok na prvú signálnu sústavu.
Od marca 2020 žili ľudia v strachu, neistote, triasli sa o budúcnosť, či budú zdraví, či budú mať prácu, a toto radikálne zmenilo pohľad na politiku, spoločnosť a dianie vo svete.
“Veľmi som sa tešil, že môžem vkročiť do tejto zmeny. Boli to krásne časy, keď som mal plány, vízie, ideály či chuť a ochotu pracovať. Lenže nakoniec som sa ocitol v nejakom bizarnom časopriestore, ktorý s politikou nemá nič spoločné.
„
Čo presne sa tým zmenilo pre politikov?
Z frustrácie, ktorú ľudia prežívali, si začali hľadať hromozvody, kde by si ju vyliali. Na to neposlúžil nik lepšie ako politik, novinár alebo dokonca vedec.
Pre poslanca prestala existovať akákoľvek pozitívna spätná väzba za jeho prácu. Tú, ktorú som dostával ja, niekedy hraničila s trestnými činmi. Boli to vyhrážky, mne a mojim deťom priali rakovinu.
Išlo o vyhrážky vo virtuálnom alebo aj v osobnom priestore?
