BRATISLAVA. Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta, že by mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému.
Na tlačovke kritizoval politikov za ich vyjadrenia po rozhodnutí jeho námestníka Jozefa Kanderu, ktorý exšéfovi SIS a právnikovi Zoroslavovi Kollárovi zrušil obvinenia. Generálny prokurátor o prípade rozhodovať nemohol, lebo sa z neho vylúčil.
Žilinka však zrušil stíhanie oligarchu Jaroslava Haščáka v prípade obchodovania s Gorilou.
Využili pri tom paragraf 363 Trestného poriadku, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť trestné stíhanie ako mimoriadny prostriedok. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že toto ustanovenie prehodnotí.
Pri Haščákovi chýbali dôkazy
Žilinka tvrdí, že nie je nikomu zaviazaný a rozhodnutia prokuratúry boli zákonné.
"Preto si tvrdo vyprosujem, ak niekto vypisuje, že som mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského,“ povedal.
V prípade zrušenia obvinenia voči Haščákovi, exriaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a jeho manželke Žilinka povedal, že v prípade chýbali dôkazy, ktoré by opodstatňovali trestné stíhania všetkých troch obvinených.
Oligarcha Haščák čelil obvineniu pre zločin podplácania a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Žilinka kritizoval tiež minuloročný zásah polície v Pente. Poukázal na procesné pochybenia pri vznesení obvinenia, ktoré malo byť podľa neho vznesené ihneď po začatí trestného stíhania.
Kajúcnici nestačia
Obvinenia Pčolinského bolo zasa podľa Kanderu založené na výpovediach dvoch kajúcnikov. Prokurátor obhajoval zrušenie obvinenia tak, že nie je možné založiť obvinenie len na základe výpovede kajúcnikov.
Pčolinský bol obvinený, že spolu so svojim námestníkom Borisom Beňom zobrali 40-tisíc eur za to, aby zastavili odpočúvanie právnika Zoroslava Kollára. Ten čelil obvineniu z prečinu podplácania.
V apríli Pčolinskému pribudlo druhé obvinenie. Exšéf SIS mal podplatiť bývalého príslušníka NAKA Mariána Kučerku, aby sa neriešili podozrenia z daňových podvodov nadnárodnej stavebnej spoločnosti. Za oba skutky mu hrozilo päť až dvanásť rokov väzenia.
Kandera nesúhlasí, že by rozhodnutie nebolo v súlade s väzobnými rozhodnutiami sudcov pre prípravné konanie o väzbe. Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní si boli vedomé, že výpoveď dvoch kajúcnikov na vznesenie obvinenia nestačí.
„Snažili sa podoprieť tieto výpovede kajúcnikov objektívnymi dôkazmi. Ja za iné objektívne dôkazy nepovažujem výpoveď ďalšieho kajúcnika, prípadne výpoveď ďalšieho kajúcnika,“ zdôraznil. Za objektívny dôkaz považuje napríklad znalecký posudok, odposluchy telefónov či mailovú komunikáciu.
„Takéto dôkazy sa orgánom činným v trestnom konaní v tejto veci zabezpečiť nepodarilo. Práve naopak, dôkazy, ktoré boli vykonané po vznesení obvinenia, to podozrenie zo spáchania trestného činu výrazne oslabovali,“ podotkol.
Kandera nechcel bližšie vysvetliť rozhodnutie o zrušení obvinenia, odvolal sa na to, že je zverejnené anonymizované rozhodnutie.
Pripustil, že nie je vylúčené opätovné vznesenie obvinenia.
Nástroj nápravy
Generálna prokuratúra podľa Žilinku o rozhodnutiach informovala korektne a jasne. Vyjadrenia niektorých politikov považuje za očierňovanie prokuratúry.
„Uviedli sme spôsob, ako sme rozhodli, ako aj základné dôvody," povedal Žilinka s tým, že uznesenia sú v anonymizovanej forme zverejnené aj na webe generálnej prokuratúry.
Paragraf 363 Trestného poriadku, na základe ktorého Žilinka a Kandera zrušili obvinenia, je podľa generálneho prokurátora jediný nástroj nápravy, ktorý má generálny prokurátor k dispozícii.
Využíva sa podľa Žilinku v prípadoch, keď v trestných konaniach došlo k zásadným pochybeniam, ktoré nie je možné reparovať.
Na tlačovke zdôraznil, že o takomto kroku nerozhoduje sám, v trestných veciach na prokuratúre podľa neho funguje systém kontroly „piatich párov očí".
To znamená, že prípadom sa zaoberá referent, vedúci oddelenia, riaditeľ odboru, námestník generálneho prokurátora a až následne generálny prokurátor.
Mimoriadne sa zíde koalícia
Dianie na prokuratúre vyrušilo aj koaličné strany, ktoré pred tlačovkou vyzývali Žilinku, aby konanie generálnej prokuratúry vysvetlil.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová zvolala vo štvrtok mimoriadnu koaličnú radu, na ktorej chce prebrať paragraf 363 Trestného poriadku. Paragraf a aj to, ako ho využila generálna prokuratúra, spôsobuje podľa Remišovej vážnu nerovnováhu v demokratickom systéme a v právnom štáte.
„Je neprijateľné, aby rozhodnutím jedného človeka bola zmarená viacročná práca a zákonné rozhodnutia vyšetrovateľov, prokurátorov, ale aj mnohých sudcov prakticky celej súdnej sústavy Slovenskej republiky,“ povedala Remišová.
Aj keď generálny prokurátor Remišovú nemenoval, kritizoval jej vyjadrenie, z ktorého na tlačovke citoval a ministerke investícii odkázal, že zavádza a vyjadruje sa nekompetentne a neodborne.
Žilinka by považoval oklieštenie právomocí za mocenský zásah. "Z generálneho prokurátora by sa stal štatista, ktorý bude mať auto, služobný telefón a sekretárku,“ povedal.
Koalícia sa zhoduje v tom, že paragraf treba zmeniť, otázkou je, v akej miere. K zúženiu paragrafu sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) súhlasí so zúžením tohto ustanovenia v novele Trestného poriadku.
„Ten paragraf 363 by sme tak zúžili, že by tam nebola možnosť preskúmavať otázku, či vznesením obvinenia alebo začatím trestného stíhania mal byť porušený zákon,“ povedala.
Poslanec OĽaNO Lukáš Kyselica navrhuje, aby mimoriadny opravný prostriedok mohol generálny prokurátor využiť až v prípade, keď sa využili ostatné opravné prostriedky.
"Inštitút použitia mimoriadneho opravného prostriedku podľa paragrafu 363 Trestného poriadku by sa podľa môjho názoru mal použiť len pri zastavení trestného stíhania," napísal Kyselica na sociálnej sieti. Inšpirovať by sme sa podľa neho mali v Českej republike.
So zmenou súhlasí aj SaS. Rozhodnutia generálnej prokuratúry podľa šéfa SaS Richarda Sulíka potvrdzujú, že zámer programového vyhlásenia zrušiť takéto oprávnenia šéfa prokuratúry sú správne.
Hnutie Sme rodina sa nechcela vyjadrovať k zrušeniu paragrafu, kým táto vec neprejde koaličnou radou.
Na tlačovku nepustili všetky médiá
Generálna prokurátura zvolala tlačovú konferenciu na 14.00. Na stretnutí boli však prítomní iba vybraní novinári zo štyroch televízií, nezavolali naň novinárov z relevantných spravodajských webov a najväčších novín akými sú Denník SME, portál Aktuality či Denník N.
Generálny prokurátor Žilinka povedal, že na tlačovku nepustili iných novinárov, lebo by sa tam nezmestili.
„Skúšam loviť v pamäti, ale takéto niečo si ani Dobroslav Trnka nedovolil, však?“ uviedol poslanec za SaS Ondrej Dostál. Podľa neho Žilinka "bezočivo porušil tlačový zákon“.
Poslanec Za ľudí Juraj Šeliga považuje nevpustenie novinárov na tlačovku za zlý signál pre verejnosť. „A pri všetkej úcte, prepáčte mi za prirovnanie – Čižnár nech bol, aký bol. Nikdy sa nezľakol nikoho… Nehovoriac o ustanoveniach tlačového zákona, ktorý platí pre štátne orgány,“ uviedol Šeliga.
Predseda mediálneho výboru parlamentu Kristián Čekovský (OĽaNO) označil „selekciu novinárov"za neprípustnú.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
