BRATISLAVA. Prezentácia analýzy Úradu špeciálnej prokuratúry hraničí so zneužitím právomoci verejného činiteľa. Myslia si to právni zástupcovia Jaroslava Haščáka.
Uviedli to v reakcii na materiál, ktorý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v utorok 7. septembra sprostredkoval médiám. Informoval o tom advokát Martin Škubla.
Ovplyvňovanie verejnej mienky
Advokáti sú presvedčení, že by mal "prestať zverejňovať nikým nepodpísané analýzy".
"Poslaním Úradu špeciálnej prokuratúry je dozorovať konkrétne veci a v nich usmerňovať postup vyšetrovateľov. Zo žiadnej právnej normy nevyplýva oprávnenie Úradu špeciálnej prokuratúry obracať sa v konkrétnej trestnej veci na verejnosť a takýmito analýzami usmerňovať verejnú mienku," doplnili.
Analýza podľa ich vyjadrenia vyvoláva nielen absenciou autora, ale aj konkrétnym obsahom otázky, či naozaj vznikla na pôde Úradu špeciálnej prokuratúry.
Spor pre zrušenie obvinenia v kauze Gorila
Z analýzy vyplýva, že uznesenie generálneho prokurátora SR, ktorým Maroš Žilinka zrušil obvinenie voči finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke v súvislosti s korupčnou kauzou Gorila, vyvoláva sporné otázky.
Uznesenie sa podľa nej tiež odkláňa od doterajšej rozhodovacej praxe Generálnej prokuratúry SR, ale aj súdov.
Lipšic v konflikte záujmov
Advokáti Haščáka zdôraznili, že nemajú principiálnu výhradu, aby Úrad špeciálnej prokuratúry analyzoval dosah rozhodnutí Generálnej prokuratúry SR či Európskeho súdu pre ľudské práva na jeho činnosť v konkrétnych veciach. Za absurdné však považujú, aby takéto analýzy verejne prezentoval práve Lipšic.
Hovoria tiež, že jeho súkromná analýza je v konflikte záujmov.
"Ak sa totiž s takýmito konfliktmi Daniela Lipšica štát riadne nevysporiada, novou zásadou slovenského trestného procesu sa zrejme stane účel svätí prostriedky," dodali.
Dôvod na zničenie nahrávky
Haščákovi advokáti ďalej uviedli, že aby bol naplnený rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Zoltána Vargu, (ktorého byt na Vazovovej ulici v Bratislave bol odpočúvaný) a aby bolo odstránené jeho postavenie obete nezákonného použitia informačno-technických prostriedkov (ITP), tak Slovenská informačná služba nemôže s primárnymi a sekundárnymi výsledkami z ITP nakladať inak, než ich zničiť.
Advokát Martin Škubla v tejto súvislosti cituje slovenský zákon o ochrane pred odpočúvaním, podľa ktorého „záznam získaný pri takom použití alebo akýkoľvek iný výsledok nezákonného použitia informačno-technického prostriedku nijaký štátny orgán ani iný orgán verejnej moci nesmie použiť ako dôkaz, ani uznať za dôkaz okrem trestného alebo disciplinárneho konania proti osobe, ktorá záznam nezákonne vyhotovila alebo dala príkaz na jeho vyhotovenie.
Nezákonne získaný záznam alebo iný výsledok sa musí zničiť v prítomnosti zákonného sudcu príslušného na vydanie povolenia do 24 hodín od protiprávneho použitia informačno-technického prostriedku". Z toho podľa neho jednoznačne vyplýva, že záznam alebo akýkoľvek iný výsledok získaný nezákonným použitím ITP v prípade známom ako Gorila sa nemôže použiť ako dôkaz.
Zároveň zdôraznil, že ESĽP v rámci prípadu Zoltána Vargu absolútne jednoznačne označil držbu akýchkoľvek primárnych a sekundárnych výsledkov z nezákonného použitia ITP v rámci akcie SIS Gorila za protiprávnu, nakoľko je v rozpore s Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd a poukázal na nutnosť ich zničenia.
