BRATISLAVA. Slovensko si dnes pripomína 80. výročie prijatia Židovského kódexu, teda protižidovskej právnej normy schválenej vládou Slovenského štátu v roku 1941.
Tento kódex sa radil medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe a jeho tragickým vyústením bolo 70-tisíc obetí holokaustu z územia vtedajšieho Slovenska.
Vláda SR na svojom stredajšom rokovaní schválila uznesenie, ktorým sa ospravedlňuje za Židovský kódex.
Zuzana Čaputová (prezidentka SR)
"Pred 80 rokmi vláda Slovenského štátu po vzore Norimberských rasových zákonov prijala Židovský kódex. Dnes už vieme, že bol krokom k deportáciám do koncentračných táborov, ktoré sa začali o niekoľko mesiacov neskôr. Keby sa naša spoločnosť o nich neobrala, bola by dnes poznateľne iná."
Veronika Remišová (ministerka informatizácie, predsedníčka strany Za ľudí)
„Fašistický režim, ktorý sa nehanebne zaštiťoval kresťanstvom, spravil z viac ako 130-tisíc slovenských občanov bezprávnych nevoľníkov. Židia nesmeli voliť ani byť volení, nesmeli vlastniť žiadny majetok, nemali prístup do kina či divadla. Vyústením neľudského režimu bola smrť viac ako 100-tisíc slovenských Židov, ktorí boli popravení alebo zahynuli v nacistických koncentračných táboroch. Vláda Slovenskej republiky dnes cíti mravnú povinnosť verejne prejaviť žiaľ nad zločinmi, ktorých sa dopustila vtedajšia štátna moc, osobitne nad tým, že 9. septembra 1941 prijala hanebné nariadenie obmedzujúce základné ľudské práva a slobody občanov židovského pôvodu. Nesmieme zabudnúť. A musíme robiť všetko pre to, aby nenávisť už nikdy viac nenabrala také obludné rozmery."
László Bukovszky (splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny)
"Odmietam bagatelizáciu či dezinterpretáciu holokaustu a tiež zľahčovanie tragických udalostí alebo hľadanie ospravedlnenia. Udalosti spred 80 rokov pripomínajú, aké krehké sú základné ľudské hodnoty a demokratické princípy a ako je ľudstvo schopné sa bez tolerancie, spoznávania a vzájomného dialógu otočiť voči svojim blízkym. Je našou povinnosťou pripomínať si udalosti spred 80 rokov a ich následky, keďže veľká časť dnešnej spoločnosti nemá žiadne skúsenosti z minulosti a je často náchylná podceňovať najväčšiu tragédiu ľudstva."
Natália Milanová (ministerka kultúry)
"Je povinnosťou veľmi otvorene, jasne a priamo odsúdiť zločiny proti ľudskosti, aké sa už nikdy nesmú opakovať a nesmieme ich tolerovať. Dnes je deň, kedy o týchto neopísateľných zverstvách z minulosti treba hovoriť nahlas. Keď si treba pietne spomenúť na obete jednej z najtemnejších kapitol našej histórie.“
Peter Pellegrini (predseda strany Hlas)
"Dnes si pripomíname jeden z temných dní slovenskej histórie. Pred 80 rokmi bol vtedajšou profašistickou mocou prijatý tzv. Židovský kódex, na základe ktorého sa začalo konať bezprávie a násilie na nevinných ľuďoch. Na základe tejto bezprecedentnej právnej normy bolo vyvezených z územia Slovenska 70 0;00 nevinných ľudí, ktorí zomreli v koncentračných táboroch. Nikdy nedovoľme, aby sa opakovali dejiny v tejto krutej podobe."
Roman Foltín (poslanec SaS)
"Tento deň musí byť pre nás nielen spomienkou na historickú tragédiu, ktorá v nás zanechala celospoločenskú traumu na desaťročia, ale aj varovaním, aby sa podobné činy už nikdy viac nezopakovali. Ako poslanec NR SR sa hanbím, že boli prijaté takéto právne predpisy, ktoré v konečnom dôsledku vyústili až do deportácií Židov do koncentračných táborov. Odsúdenie kódexu a ospravedlnenie sa za jeho prijatie je to dôležitejšie, keď vidíme, ako sa dnes neonacizmus a prekrúcanie histórie objavuje aj v parlamentných laviciach."
Robert Fico (predseda strany Smer)
"Každý, kto spochybňuje holokaust, je ignorant a patrí do blázinca. Dnes sme si pri Pamätníku holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave uctili obete jednej z najväčších tragédií ľudskej histórie, pri ktorej boli zavraždené milióny nevinných ľudí. Dnešný pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia je príležitosťou, aby sme si tieto hrôzy pripomenuli a odkázali všetkým, ktorí ich popierajú, že existuje obrovské množstvo dôkazov o pravdivosti holokaustu. Aj keď rady preživších tohto pekla z roka na rok rednú, ešte stále žijú svedkovia, ktorých životy táto obrovská tragédia postihla.“
Boris Kollár (predseda parlamentu)
"Som veľmi znepokojený, keď vidím, ako sú niektoré sily ochotné holokaust znevažovať, vysmievať sa, prípadne ho popierať. Nie každé bezprávie sa nás dotýka a pasivita voči nemu nás skôr alebo neskôr dobehne. Som presvedčený, že značná časť Slovákov si to uvedomila už v rokoch vojny a v Slovenskom národnom povstaní to dala jasne na vedomie. Aj tým, že orgány povstania všetky antisemitské normy zrušili. Uvedomili si to aj mnohí tí, ktorí sa nezištne ujali svojich ohrozených židovských spoluobčanov a pomohli im prežiť dobu ohrozenia,“
Martin Klus (štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí)
„Rasová neznášanlivosť bola a je príčinou mnohých konfliktov. Vo viacerých častiach sveta dochádza k porušovaniu ľudských práv z dôvodu diskriminácie na základe rasy, náboženstva či etnickej príslušnosti. Pripomínanie si jednej z najtragickejších kapitol dejín ľudstva je preto nevyhnutné ako varovanie pred slovami a činmi, ktoré degradujú princípy humanity. Odsudzujem všetky formy xenofóbie, antisemitizmu a popierania holokaustu. Zároveň vítam jasný postoj súčasnej koalície, pre ktorú je podpora základných slobôd prioritou.“
Eduard Heger (predseda vlády)
"Prijatie Židovského kódexu pred 80. rokmi pripravilo ľudí o dôstojnosť, neskôr ich premenil na bezmenné čísla a z čísel na obete. O to viac môžeme byť hrdí na tých, ktorí sa tomuto presvedčeniu postavili na odpor a húževnato bojovali na strane ľudskosti. Napriek tomu je dnešné výročie Pamätného dňa holokaustu a rasového násilia veľkou škvrnou našej minulosti. Žiaľ, aj dnes sú ľudia v spoločnosti kritizovaní pre rasu, náboženstvo, pohlavie, ale aj pre názor. Našou povinnosťou je odmietať takéto správanie a opakovane vysvetľovať, k čomu podobné postoje viedli v minulosti.“
Jaroslav Naď (minister obrany)
Naď (OĽANO) navštívil v bratislavskom domove seniorov preživšie obete protižidovskej politiky nacistického režimu. Pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia im venoval Pamätnú medailu k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny. Ocenil tiež historičku a vedkyňu Katarínu Meškovú Hradskú.
„Ich životné príbehy sú aj po rokoch veľmi poučné - dokumentujú tragédiu židovských spoluobčanov, ktorí boli počas druhej svetovej vojny perzekvovaní a zbavení základných ľudských práv a slobôd. S hlbokou úctou som im preto udelil pamätné medaily ako morálne gesto ocenenia ich chrabrosti, odvahy, ale aj boja za prežitie,“ skonštatoval Naď.
Za prínos v prinášaní svedectiev o minulosti a problematike slovenskej židovskej komunity počas holokaustu udelil minister medailu aj Kataríne Meškovej Hradskej, historičke a vedeckej pracovníčke Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Medzi ocenenými – preživšími holokaustu je Lívia Herzová, ktorá v Osvienčime absolvovala selekciu doktorom Josefom Mengelem a v roku 1945 tiež tzv. pochod smrti. K spomienkam ocenenej Adriany Šebokovej z obdobia perzekúcií patrí situácia, keď ju museli narýchlo ukryť v hrobe pripravenom pre zomrelého.
Rodina Františky Fialovej prišla kvôli arizáciám o majetok. Obaja jej rodičia boli deportovaní do Osvienčimu, kde po dvoch týždňoch zahynuli. Františke Fialovej sa podarilo utiecť počas pochodu smrti.
Do Osvienčimu bola deportovaná aj Valéria Slámová, kde ju doktor Mengele počas selekcie poslal na smrť v plynovej komore. Podarilo sa jej však znova sa vkradnúť do radu, opäť sa dostala pred Mengeleho a tentokrát prešla, čo jej zachránilo život.
"Obeťou lekárov sa v Osvienčime stala aj Magdaléna Šimková, na ktorej robili pokusy. Prežila, ale s následkom v podobe ťažkých fyzických a psychických problémov," priblížil ďalej rezort.
Laura Špániková bola deportovaná prvým transportom zo Slovenska 25. marca 1942 do koncentračného tábora Auschwitz, kde ju väznili do januára 1945. Je poslednou žijúcou transportovanou z úplne prvého transportu na Slovensku.
Ocenenie minister odovzdal aj rodine Jozefa Pevného a vojnovému veteránovi židovského pôvodu Ottovi Šimkovi, ktorého celú rodinu v roku 1942 transportovali do koncentračného strediska v Žiline, kde strávil desať mesiacov. Už o dva roky sa ako člen 9. liptovského partizánskeho oddielu zapojil do Slovenského národného povstania.
