BRATISLAVA. Mimoparlamentná strana Hlas-SD vyzvala troch najvyšších ústavných činiteľov, aby urobili kroky na podporu návrhu legislatívy, ktorá má umožniť čo najskoršie konanie sa referenda o predčasných parlamentných voľbách.
Návrh má umožniť, aby sa čo najskôr dalo opätovne rokovať o zmenách ústavy v súvislosti s referendom o predčasných voľbách. Hlas-SD žiada vládu, aby požiadala o rokovanie o návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
O práve na referendum hovorili Kollár aj Matovič
Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini na štvrtkovej tlačovej konferencii informoval, že jeho strana sa obrátila listom na premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), v ktorom ho vyzýva, aby vláda požiadala o skrátené legislatívne konanie o návrhu legislatívy.
Obrátili sa aj na predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), aby vládna koalícia takéto zmeny podporila.
"Bol to práve Boris Kollár, ktorý chcel po výroku Ústavného súdu urobiť všetko pre to, aby sa slovenská ústava čím skôr zmenila, a rovnako sme počúvali aj predsedu OĽANO Igora Matoviča, ako ľudia majú právo na referendum," povedal.
Strana sa obracia aj na prezidentku Zuzanu Čaputovú, pričom sa odvoláva na jej slová, že inštitút referenda podporuje a navrhla spôsob, ako by bolo možné ho uskutočniť.
Najvyšším ústavným činiteľom prikladajú aj deklaráciu, ktorú prijali 1. septembra, a predkladajú ju aj na rokovanie najbližšej schôdze parlamentu.
Kratšia doba pre opätovný návrh
V dokumente strana Hlas-SD zdôrazňuje, že moc pochádza z ľudu a občania majú právo korigovať činnosť politikov aj počas volebného obdobia.
Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR okolo Pellegriniho podali do parlamentu novelu rokovacieho poriadku NR SR.
Chcú, aby plénum o odmietnutých návrhoch zákonov mohlo rokovať opätovne aj skôr ako o pol roka. Ale len vo výnimočných situáciách.
Takto chcú dosiahnuť, aby sa čo najskôr dalo opätovne rokovať o zmenách ústavy v súvislosti s referendom o predčasných voľbách, a nie až v decembri. O novele by sa malo rokovať už na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína 16. septembra.
Ak by navrhovaná zmena rokovacieho poriadku prešla, predseda parlamentu by vo výnimočných situáciách mohol zaradiť na schôdzu aj taký návrh, od ktorého predchádzajúceho odmietnutia neuplynula stanovená šesťmesačná lehota na jeho opätovné prerokovanie.
Poistkou pred prípadnou svojvôľou šéfa NR SR má byť schvaľovanie programu schôdze poslancami.
Návrh podľa Hegera nepôjde do skráteného legislatívneho konania
Predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) nevidí dôvod, aby sa o návrhu poslancov parlamentu pôsobiacich v mimoparlamentnom Hlase-SD rokovalo formou skráteného legislatívneho konania.
Navrhovaná zmena nemá parametre, ktoré by vyžadovali skrátené legislatívne konanie. Pre TASR to uviedla hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková. Pripomenula, že Heger nie je za to, aby sa konali predčasné voľby.
Skrátené legislatívne konanie sa podľa premiéra využíva za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
"Strana Hlas-SD argumentuje aj tým, že ich návrhom sa urýchli zmena Ústavy SR tak, aby sa mohlo konať referendum o predčasných parlamentných voľbách. V tejto súvislosti treba povedať, že premiér Eduard Heger nie je za to, aby sa predčasné voľby mohli konať na základe referenda," dodala Janíková.
Referendová otázka bola protiústavná
Ústavný súd SR nedávno rozhodol, že referendová otázka o skrátení volebného obdobia NR SR je protiústavná. Petíciu za referendum o predčasných voľbách iniciovala opozícia s odborármi, podporilo ju viac ako 585 000 ľudí.
Legislatívny návrh na zmenu ústavy v súvislosti s referendom do NR SR predložil už opozičný Smer-SD. Ústavnoprávny parlamentný výbor však skonštatoval, že o návrhu možno rokovať až v decembri.
Návrh je totiž podľa výboru v tej istej veci ako návrh nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorý poslanci odmietli v júni. Do decembra tak plynie polročná lehota, počas ktorej o podobnom návrhu nemožno rokovať.
