"Nechcela som si priznať a pripustiť, že som transrodová osoba, tak veľmi som chcela žiť život ako bežní ľudia. Keď to však nedokážete, nastáva problém. Je len jednosmerné východisko - prijať to," hovorí SOFIA HABER o tom, že ani po coming oute a úradnej aj medicínskej zmene pohlavia nie je všetko hneď ružové.
Dlhé roky ju ľudia nezávislej scény poznali ako punkového basgitaristu Vrabca. Ako sa s postupnou zmenou na ženu vyrovnáva ona i jej okolie popisuje v rozhovore i vo svojom novom hudobnom projekte.
Punker Vrabec je dnes pre vás uzavretá kapitola? Číro a chalanské šaty išli do koša?
Vybíjanú punkovú bundu som si nechala, zvyšok som dala do charity. Hudbe sa stále aktívne venujem, bez nej neviem, kde by som bola. Robím tanečnú elektroniku, v ktorej kombinujem rôzne žánre, vystupujem ako DJ-ka na festivaloch a v kluboch.
Vrabec predtým dlhé roky hrával v punkových kapelách. Aj punk je minulosť?
Hrávam od pätnástich, na bicie a hlavne na basgitaru, koncertovali sme na Slovensku aj v západnej Európe. K punku som odmalička inklinovala úplne prirodzene, pretože je to rebélia, protest proti mainstreamu a súčasne je slobodomyseľný, v punku nie je priestor pre predsudky a odsudzovanie. A čo už je väčší protest, ako zmeniť si pohlavie?
Vrabec bol chalan. Ako dlho?
Až pridlho. Mám tridsať rokov. Teraz som Sofia. Pritom som to stále ja. Len vyzerám inak a inak ma ľudia oslovujú. Ale až teraz som to konečne ja.

Upracme si v pojmoch. Ste teda transgender?
Transsexuál, transgender, transrodový, v tom nevidím rozdiel. Ide o zmenu mojej identity, pohlavia. Čiže som transrodová žena. Vyslovene hanlivý je výraz shemale.
Prečo?