V mestských lesoch často dochádza ku konfrontácii medzi pešími a cyklistami, problémy však spôsobujú aj neohľaduplní psičkári. Existujú viaceré technické riešenia, podľa bratislavského poslanca Jakuba Mrvu je však najdôležitejší vzájomný rešpekt a ohľaduplnosť.
O tom, ako koexistovať v preplnených lesoch, o iniciatívach mesta Bratislavy na znižovanie vplyvov klimatickej zmeny na obyvateľov mesta, ale aj o plánoch pre tržnicu na Trnavskom mýte hovorí v rozhovore pre SME poslanec Teamu Vallo JAKUB MRVA.
Jakub Mrva
- predseda občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty,
- poslanec mestského zastupiteľstva Bratislavy za Team Vallo,
- poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Nové Mesto,
- odborník v komisii dopravy, verejného poriadku a životného prostredia MČ Nové Mesto.
Ako sa dá koexistovať v lesoch? Cyklisti predsa budú vždy chodiť rýchlo a deti aj psy sa budú vždy voľne pohybovať po lesoch.
Treba povedať, že v lesoch v okolí Bratislavy výrazne narástol počet ľudí nielen pre pandémiu. Ten nárast bol už predtým kontinuálny a tieto problémy sa neriešili. Vždy sa to bralo, že to jednoducho nejako bude.
Ale sú riešenia, ktoré by dokázali zvýšiť ohľaduplnosť ľudí. Napríklad mediálna kampaň, ktorá by sa snažila ľudí upozorniť, aby sa vcítili do kože druhých. Zároveň však existujú aj pomerne dobré technické riešenia ako separácia cyklistov a chodcov. Tí potrebujú vlastné chodníčky.
Asi však nestačí len vybudovať oddelené trasy. Tie existujú aj teraz a chodci stále chodia po cyklistických chodníkoch a naopak. Dá sa to vyriešiť?
Máte pravdu. Existujú aj zjazdové trate, kde cyklisti jazdia veľmi rýchlo, ale tie sú aspoň v Bratislave veľmi dobre označené, každých pár desiatok metrov je na strome nejaká značka.
Prioritný problém, na ktorý sa ľudia najviac sťažujú, sú cyklisti, ktorí jazdia rýchlo po najfrekventovanejších asfaltových úsekoch, ako je napríklad Biely kríž. Tu nepomáhajú ani mobilné aplikácie ako Strava, kde sa ľudia snažia navzájom pretekať a porovnávajú si časy. Mestské lesy musia pravidelne mazať tie najnebezpečnejšie sektory. Najmä okrajové časti lesoparkov, kde je najviac ľudí, vôbec nie sú vhodné na takéto pokusy o traťové rekordy.
Niektorí cyklisti sa takisto často správajú veľmi neprimerane, viem o prípade, že nepustili sanitku, alebo búchajú po kapotách autám mestských lesov a vulgárne nadávajú na peších.
Myslíte, že elektrické bicykle pomáhajú tomuto problému? Predsa len, na kopec sa takto dostanú aj ľudia, ktorí by to v minulosti nezvládli.
