Koalícia začína otvorene hovoriť, že môže vládnuť aj bez strany Sme rodina, v parlamente by jej tak ostala len tesná väčšina. Predmetom sporov je vojna v polícii či paragraf 363, ktorý pomohol na slobodu bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby, nominantovi Sme rodina Vladimírovi Pčolinskému.
Sme rodina sa nebude zúčastňovať na pracovnej skupine, ktorá má riešiť obnovu dôvery v právny štát, a paragraf 363 označuje za svoju červenú čiaru.
O vzťahoch v koalícii, o vojne v polícii a o tom, aké reformy si predstavuje Sme rodina, hovorí v rozhovore pre SME minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.
Milan Krajniak
- v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica,
- v roku 2016 sa stal podpredsedom Sme rodina a poslancom NR SR,
- v roku 2019 neúspešne kandidoval za prezidenta,
- od roku 2020 zastáva post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
Je koalícia ešte stále štvorkoalíciou?
Áno, pri riešení vecných problémov, ktoré ľudí najviac zaujímajú, sa dokážeme normálne rozprávať. Samozrejme, sú tam rozpory v politických alebo ideologických otázkach.
Včera sme napríklad diskutovali o tom, čo má v septembri schvaľovať parlament. Tam sú aj, nazvime to, kultúrno-etické zákony, o ktorých bola debata.
Predseda Sme rodina Boris Kollár v pondelok po rokovaní koaličnej rady povedal, že „naštrbené vzťahy budeme riešiť najmä vtedy, keď dôjde na lámanie chleba a keď dôjde k záveru pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá situáciou v bezpečnostných zložkách“. Čo to presne znamená, aké závery by boli pre vás lámaním chleba?
Neviem, k akým názorom pracovná skupina dospeje. Povedali sme, že pre nás je podstatné riešiť príčiny problémov, nie ich následky.
Treba zistiť, kedy tieto problémy vznikli, kedy vznikla tá vojna v bezpečnostných zložkách. Podľa nás to bolo vtedy, keď začali vznikať pochybnosti o používaní inštitútu kajúcnika a začali vznikať pochybnosti, či niektorí neklamú, aby si vyjednali vo svojich kauzách nižší trest.
Preto si myslíme, že by veľmi pomohlo, ak by sa stanovilo pravidlo, že kajúcnik smie usvedčovať len niekoho vyššie postaveného, ako je on, kto pácha horšiu trestnú činnosť. Nie, že nejaká hlava skupiny usvedčí nejakých pešiakov a za to bude mať nižší trest.
Druhá dôležitá vec je, že ten nižší trest by mal dostať až vtedy, keď jeho svedectvo usvedčí, koho usvedčiť má, a ten človek bude právoplatne odsúdený. To by značne zvýšilo dôveru verejnosti a všetkých zainteresovaných v to, že tam nemôže dochádzať k manipulácii a zneužívaniu.

Čo ak by sa pracovná skupina zhodla na tom že treba napríklad zreformovať policajnú inšpekciu? Bol by to pre vás problém?
Nemyslím si, že je problém s policajnou inšpekciou alebo Národnou kriminálnou agentúrou ako takou. Ako povedala aj viceprezidentka Policajného zboru pani Maškarová, treba zistiť, či ide o individuálne zlyhania jednotlivcov, alebo ide o systémový problém zlyhania kontroly. Treba pomenovať, v ktorých prípadoch a kto zlyhal.
Viem si predstaviť zmeny v inšpekcii, akurát varujem pred tým, že ak by vzniklo niečo na spôsob českej Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov, tak to bude práve eskalovať vojny v polícii, pretože tu bude jedna bezpečnostná zložka, ktorej úlohou bude iba pracovať na všetkých ostatných.
Pri inšpekcii aj NAKA platí pravidlo, že sú tam ľudia, ktorí dobre vykonávajú svoju prácu, a sú tam takí, ktorí nie. To nevyriešime nejakým zázračným prútikom, treba posilňovať systém kontroly. Aby sa nestávalo, že podozrenia nemá kto skontrolovať.
Mňa tiež naháňali oligarchovia, policajti, prokurátori, zažil som si trestné stíhania a oznámenia, sledovali moju manželku aj moju malú dcéru. Vešali nám obesené čierne mačky na spätné zrkadlá auta a prepichovali pneumatiky.
Ja som zažil, aké to je. Moje poučenie z toho je, že za žiadnych okolností nesmieme dovoliť zneužívanie bezpečnostných zložiek.
To si zažil aj váš bývalý sused a kolega, pán Lipšic. On nie je pre vás zárukou toho, že sa to nestane?
Myslím si, že Daniel Lipšic dostáva nesprávne informácie a že istý okruh ľudí sa mu snaží vytvárať virtuálnu informačnú realitu v tom, na základe čoho sa rozhoduje.