BRATISLAVA 27. júna (SITA) - Pri novom systéme maturít nezmaturovalo asi päť percent študentov, čo je približne 3 100 maturantov. V porovnaní s minulým rokom tak maturity dopadli horšie, pretože v roku 2004 nezmaturovali asi tri percentá maturantov. Na dnešnej tlačovej besede o tom informoval minister školstva Martin Fronc, ktorý zdôraznil, že to nie je zlý výsledok. Vysvetľuje ho tak, že nové maturity mali hovoriť o objektívnych výsledkoch, a to sa zrejme prejavilo. Zároveň konštatoval, že 5-percentná neúspešnosť nie je vôbec zlé číslo. Ako príklad použil minuloročné maturity z Francúzska, kde vtedy nezmaturovalo asi 21 percent študentov.
Najlepšie pri maturitách dopadli gymnazisti, ktorých úspešnosť bola zhruba 98 percent. Horšie to už bolo so strednými odbornými školami (SOŠ) a strednými odbornými učilišťami (SOU). Pri nich sa pravdepodobne prejavil najmä neúspech z cudzích jazykov, čo Fronc vysvetľuje nízkou hodinovou dotáciou. Na druhej strane však pripomína, že na odborných školách a učilištiach si mohli študenti vybrať maturitu úrovne C, ktorá bola údajne veľmi jednoduchá. Najviac študentov pritom neprospelo v anglickom jazyku, a to 1 016. Z nemčiny nezmaturovalo 888, zo slovenčiny a literatúry 765. Problémy robila aj teoretická časť odbornej zložky, ktorú nezložilo 471 maturantov a 289 študentov neprospelo z praktickej časti odbornej zložky.
Pri porovnaní krajov dopadol najhoršie Bratislavský kraj, kde nezmaturovalo osem percent žiakov. Za ním nasleduje s necelými 7 percentami Trnavský kraj. Naopak najlepšie dopadol Prešovský a Košický kraj, kde sa neúspešnosť pohybuje okolo 3,5 percenta. Tento jav vysvetľuje minister aj tým, že na východe Slovenska je vysoká nezamestnanosť, a preto učitelia s dlhoročnou praxou a skúsenosťami neodchádzajú zo škôl do lepšie plateného súkromného sektora, ale ostávajú učiť.
Napriek problémom, ktoré sa objavili najmä pri externej časti maturít, je Fronc presvedčený, že zmena maturitnej skúšku je "jeden z najreformnejších krokov v oblasti regionálneho školstva." Tvrdí, že vďaka tomuto novému systému bude môcť rezort zverejniť rebríček najúspešnejších stredných škôl, ktorý pomôže rodičom pre výber školy pre svoje dieťa. Okrem toho rezort na základe maturitných výsledkov bude môcť odštartovať obsahovú reformu. Fronc zároveň verí, že kvalitné nové maturity nahradia v budúcnosti prijímačky na vysoké školy a odstránia s tým spojený stres, či v niektorých prípadoch korupciu.
Hoci minister hodnotí nové maturity pozitívne, už tento týždeň chce dať do legislatívneho procesu novelu vyhlášky o ukončovaní stredoškolského štúdia. Ide o vyhlášku, ktorú v minulosti niektorí rodičia napadli prostredníctvom skupiny poslancov na ústavnom súde. V jej úprave čiastočne vyhovie minister aj požiadavkám rodičov a študentov. Napríklad skupinu prírodovedných predmetov, z ktorých musia gymnazisti maturovať, rozšíri geografia. Okrem toho na maturitnom vysvedčení pribudne porovnanie študenta s ostatnými maturantmi, a to podľa toho, ako uspel v externej časti z daného predmetu. Fronc tiež chce zaviesť, aby tí, ktorí nebudú spokojní s maturitou a absolvovali skúšku v nižšej úrovni, si ju budú môcť zopakovať.
