BRATISLAVA. Slovenská lekárska komora vyzýva kompetentných, aby v rozpočte pre zdravotníctvo na budúci rok vyčlenili potrebné finančné zdroje na stabilizáciu zdravotníkov.
Ako v piatok na tlačovej konferencii povedal prezident komory Marian Kollár, ide o prostriedok na to, aby sa zastavilo rúcanie systému zdravotníctva, ktoré by ublížilo najmä slovenským pacientom.
Nezaplnené pohotovostné služby
Šéf lekárskej komory zdôraznil, že podporujú iniciatívu Lekárskeho odborového združenia. To prostredníctvom deklarácie požaduje stabilizáciu nielen lekárov, ale aj všetkých zdravotníckych pracovníkov.
"Že je situácia skutočne vážna, o tom hovorí aj aktivita nemocničných lekárov, že ak sa ich požiadavky nebudú riešiť, nedajú súhlas na ďalšie pohotovostné služby, ktoré podľa zákona môžu mať nariadené len v objeme 150 hodín ročne. Vo väčšine nemocníc sú už vyčerpané," zdôraznil Kollár.
Personálna stabilizácia je najdôležitejšia
Komora sa vyhradila aj voči vyjadreniam predsedníčky Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Jany Bittó Cigánikovej (SaS) k požiadavke zvýšenia platov zdravotníkov a k reforme slovenského zdravotníctva.
"Sme presvedčení, že návrh reformy optimalizácie siete nemocníc je nielen vytrhnutý z konceptu potreby riešenia zásadných problémov slovenského zdravotníctva, ale v navrhovanej podobe neprinesie žiadne zlepšenie ani dostupnosť zdravotnej starostlivosti a už vôbec nie kvality jej poskytovania," doplnil s tým, že základným riešením situácie nie je optimalizácia siete nemocníc, ale personálna stabilizácia.
Lekári predstavia reformné návrhy
Komora lekárov nesúhlasí ani s názorom, že klasických nemocníc je nadbytok. Tvrdí tiež, že "akékoľvek zoštíhľovania nemocničnej siete odmietli napríklad Česko a Rakúsko".
Komora chce predstaviť svoj návrh reformy širokej odbornej verejnosti a tiež Ministerstvu zdravotníctva SR už budúci týždeň.
Lekárska komora si myslí, že reforma je nutná, no musí byť zmysluplná. Myšlienku považuje za dobrú, ale nie komplexnú. Tvrdí, že jej chýbajú konkrétne kroky, takisto že napríklad financovanie reformy na ambulantnej úrovni je nedostatočné.
Zvýšenie platov
Dodal, že na to, aby mladí ľudia mali záujem hlásiť sa na štúdium medicíny, aby mladí lekári neodchádzali po skončení štúdia do zahraničia za lukratívnejšími podmienkami a tiež, aby starší lekári neodchádzali zo slovenského zdravotníctva, je potrebné im zvýšiť platy.
Zdôraznil, že sa tak stalo alebo sa v blízkej dobe stane vo viacerých európskych krajinách.
Lekárska komora konkretizovala, že zvýšenie platu by u neatestovaného lekára malo byť na úrovni 1,7-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
U atestovaného lekára by malo ísť o 2,5-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Rozlíšiť treba aj mladého lekára a staršieho – skúseného lekára.
Lepšie nemocnice prilákajú aj personál
Ministerstvo v reakcii uviedlo, že sa snažia zefektívniť systém vzdelávania, zjednodušiť podmienky pre vstup na Slovensko pre lekárov z tretích krajín či pracujú na programe rezidentského štúdia, ktorý prináša chýbajúci personál do regiónov.
"Zástupcovia ministerstva sú otvorení konštruktívnemu dialógu, a najmä v čase, keď vstupujeme do aktívnej tretej vlny pandémie, prosíme druhú stranu, aby uprednostnila konštruktívny dialóg," odkázal lekárskej komore rezort zdravotníctva.
Ministerstvo tvrdí, že reforma nemocníc je pre zdravotníctvo veľmi dôležitá.
"Mnohé vlády sa o ňu pokúšali za posledných 15 rokov niekoľkokrát, no neúspešne. Reforma práve zdravotníckemu personálu prinesie postupne po dlhých rokoch stabilizovanie. Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú pracovať s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta," uviedla hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
Vysvetlila, že reforma zvýši kvalitu aj špecializáciou nemocníc, teda aby sa "všade nerobilo všetko a v malom počte". Ak totiž na pracovisku nie je dostatočná prax, hrozí riziko nezvládnutia komplikácií či ohrozenia pacienta, zopakovalo ministerstvo.
Zdôraznilo, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude. Priblížilo, že lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe veľmi presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba. Dlhodobo chorí pacienti sú totiž hospitalizovaní na akútnych lôžkach, ktoré podľa ministrstva primárne slúžia pre akútne stavy.
"Navyše nemocnica nedokáže takýmto pacientom zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na čas potrebný na zotavenie, pretože potrebuje uprednostniť akútnych pacientov," dodala Eliášová s dôvetkom, že by sa tak časť nevyužitých akútnych lôžok mala transformovať na lôžka dlhodobej a následnej starostlivosti - napríklad pre pacientov po cievnej mozgovej príhode, psychiatrických pacientov, pacientov, ktorí sa zotavujú po vážnych operáciách, a iných.
