„Na oblohe temne hučia lietadlá. Iba nedávno bombardovali Apolku. Pri myšlienke na Apolku a na lietadlá sa ho zmocní zlostný pocit bezodného zúfalstva.
Prečo Apolku? Prečo nepozhadzovali bomby na ten strašlivý hrob šesťdesiat kilometrov od našich severných hraníc? Prečo nie, keď o ňom vedia? Mohli tam rozbiť esesácke kasárne, rampy, krematóriá, cesty, železničnú trať. Prečo nie?“
Úvahy z nočnej Bratislavy sú záverom autobiografickej knihy Čo Dante nevidel. Jej autorom je Alfréd Wetzler. Žiadny teoretik či profesionálny literát, ale svedok, ktorý opísal, čo sám zažil.
Podľa Wetzlerovej knihy nakrútil režisér Peter Bebjak nový film Správa. Opisuje útek z Auschwitzu a svedectvo, ktoré malo zmobilizovať svet a zastaviť vraždenie. Film sa končí v okamihu napísania správy.
Osud správy v skutočnosti nemal happy end. Prečo na Auschwitz nespadla jediná bomba a ďalej sa v ňom vraždilo?
Žilinská správa
Keď sa Auschwitzom rozľahli 7. apríla 1944 sirény, bolo to pre dve čísla - 29 162 a 44 070.
„Pátracia akcia je doteraz bezúspešná. Žiadame, aby ste uskutočnili všetky ďalšie potrebné opatrenia a v prípade dolapenia o tom bezodkladne informovali tábor Auschwitz,“ hlásil telegram veliteľa lágra Auschwitz II - Brzezinka, ktorý mieril do Berlína a všetkým úradovniam gestapa a polície.
Čísla patrili dvojici slovenských Židov. Prvým bol trnavský rodák Wetzler, druhým sa stal topoľčiansky rodák Walter Rosenberg, ktorý neskôr prijal meno Rudolf Vrba.