Najlepšie dopadli gymnázia, slabšia boli stredné odborné školy a stredné odborné učilištia. Tam bol problém najmä v cudzích jazykoch, čo Fronc vysvetľuje nízkym počtom odučených hodín. Pripomenul však, že ich študenti si mohli vybrať maturitu úrovne C, ktorá bola údajne veľmi jednoduchá.
Žiakom stredných odborných škôl robila problémy aj teoretická časť odbornej zložky, ktorú nezložilo 471 maturantov, i praktická, ktorú neurobilo 289 študentov.
Maturitu na stredných odborných školách zvládlo 93 percent maturantov. Zdenke Tamášovej, riaditeľke Združenej strednej školy chemickej, sa ani to nechce veriť. "Čo mám čísla od iných kolegov, tak im nezmaturovalo 10 až 15 percent žiakov." Ministerské čísla podľa nej nehovoria nič o tom, že na školách oveľa viac žiakov ako po iné roky maturovať nepustili. "Mnohí na konci roka vykazovali také slabé výsledky, že ich k maturite ani nepripustili, aby neurobili škole hanbu," hovorí Tamášová.
Maturitu Tamášová za objektívnejšiu nepovažuje. "Na mnohých učilištiach sa žiakom snažili dať z internej časti jazyka aspoň trojku, len aby prešli. Žiaci teda zmaturovali, ale jazyk nevedia. Ak by maturita bola objektívna, tak by jej sitom neprešlo oveľa viac žiakov."
Fronc je presvedčený, že zmena maturít je jedným z najreformnejších krokov v oblasti regionálneho školstva. Na jej základe môže ministerstvo podľa neho rozbehnúť aj obsahovú reformu, keďže napríklad výsledky externej skúšky ukázali, čo sa učí zle.
(sita, sr)
Bratislavský kraj bol v maturitách najhorší
V Bratislavskom kraji nezmaturovalo 8,09 percenta, v Trnavskom 6,81 percenta, v Žilinskom 6,54 percenta, v Banskobystrickom 5,66 percenta, v Trenčianskom 5,4 percenta a v Nitrianskom 4,58 percenta skúšaných. Najviac maturantov prešlo v Prešovskom kraji (neuspelo len 3,58 percenta) a v Košickom (3,47 percenta). Podľa ministra je na východe väčšia nezamestnanosť, učitelia neodchádzajú za lepšími ponukami a žiaci sú preto lepšie pripravení. (r)
