BRATISLAVA. Hovorí, že do politiky vstúpila, keď mala päť rokov. Neskôr sa ako odborníčka na zahraničnú politiku dostala do europarlamentu, kde pôsobila ešte pred dvoma rokmi.
Annu Záborskú však na Slovensku verejnosť pozná ako tvár boja proti interrupciám.
Časť politického úspechu Anny Záborskej je vo vytrvalosti, hovorí sociológ a politológ Pavol Baboš. "No má aj dobrý cit, ku ktorej strane sa pridať a zobchodovať výtlak, ktorý má," komentuje.
Do roku 1993 bola predsedníčkou Kresťansko-demokratického zväzu žien Slovenska. Neskôr pôsobila v Kresťanskodemokratickom hnutí. Do súčasného parlamentu sa dostala na kandidátke OĽaNO, aktuálne je predsedníčkou Kresťanskej únie.
V roku 2019 vyhrala cenu Homofób roka za výrok "musíme sa postaviť nepriateľom, ktorí ohrozujú samotnú podstatu toho, čo znamená byť človekom. Zastavíme adopcie detí homosexuálnymi pármi a prijatie registrovaných partnerstiev".
Za označenie homofób sa v minulosti súdila s francúzskymi novinami Libération a L'Humanité. "Dvanásť rokov po výhre v tomto spore som mala v europarlamente pokoj," hovorí pre SME.
Do Národnej rady sa dostala minulý rok zo štvrtého miesta kandidačnej listiny OĽaNO. Vo voľbách ju krúžkovalo 36 472 Slovákov, čo je viac, než dostal bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorého krúžkovalo 35 515 ľudí.
