BRATISLAVA. Hlavnými témami rokovania Rady ministrov vnútra v Luxemburgu bola hrozba migračnej vlny vzhľadom na vývoj v Afganistane a nové pandemické výzvy Európskej únie pri preverovaní a zaisťovaní osôb na hraniciach.
Na stretnutí sa zúčastnil aj slovenský minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO). Informovala o tom Marta Fabianová z tlačového odboru Ministerstva vnútra SR.
Rokovania o migrácii
Ministri rokovali aj o akčných plánoch pre Tunis, Niger, Nigériu, Irak a Bosnu a Hercegovinu. Cieľom je podporiť ich snahy riadiť migráciu a prijímať azylovú legislatívu, ako aj vytvárať právne a politické rámce pre migráciu a nútené presídlenie, čo sa týka najmä afrických krajín.
V súvislosti s vývojom situácie na hranici s Bieloruskom hovorili ministri aj o organizácii návratových letov pre zaistených nelegálnych migrantov.
Fabianová poukázala na to, že Európska komisia v rámci Paktu o migrácii a azyle navrhla, aby v rámci eliminácie zdravotných a možných bezpečnostných rizík osoby vstupujúce do EÚ absolvovali skríning zdravotného stavu.
Po novom by sa mal zdravotný skríning urobiť aj pri migrantoch či žiadateľoch o azyl, ktorí budú zaistení vo vnútri Únie. Podľa Mikulca Slovensko nie je v zásade proti tomuto návrhu, krajine však chýba v prvom rade potrebná legislatíva úprava preverovania a zaisťovania na hraniciach, rovnako dohody aj pri iných otázkach. Dodal, že to spôsobuje v praxi množstvo problémov, napríklad pri návratovej politike. „Dohodnime sa na základných otázkach zodpovednosti a solidarity, potom sa môžeme pohnúť dopredu,“ konštatoval.
Afganistan čelí humanitárnej kríze
V prípade Afganistanu, ktorý čelí humanitárnej katastrofe, zastavila EÚ rozvojovú pomoc. Avšak cez kanály Organizácie spojených národov štvornásobne zvýšila humanitárnu pomoc.
V rámci nej Slovensko poskytlo pol milióna eur na riešenie humanitárnej krízy. V súčasnosti sú návraty a readmisie do Kábulu pozastavené. Prioritou EÚ sú teraz evakuácie spolupracovníkov afganského pôvodu, žien, detí, ľudskoprávnych aktivistov, novinárov, sudcov či právnikov. Ďalšou jej prioritou je minimalizácia teroristickej hrozby.
„Na základe doterajších skúseností a aj zo štatistického hľadiska existuje obava, že medzi afganskými migrantmi sa môžu nachádzať členovia, alebo spolupracovníci Talibanu. Je preto potrebná dôsledná kontrola a preverovanie migrantov z Afganistanu, ktorých prílev do EÚ sa už mierne zvýšil,“ podotkol Mikulec.
EÚ navrhla 22 odporúčaní rozdelených do štyroch oblastí. Ide o oblasť bezpečnostných kontrol na zabránenie prenikania teroristov do EÚ, strategického spravodajstva, monitorovania a boja proti propagande a mobilizácii a v neposlednom rade oblasť boja proti organizovanému zločinu ako zdroju financovania terorizmu. Ako kľúčový faktor v tomto smere sa javí intenzívna spolupráca s partnermi v regióne, ako aj výmena spravodajských informácií, a to predovšetkým s USA.
Sexuálne zneužívanie detí
Záverečnou témou stretnutia ministrov bol digitálny rozmer sexuálneho zneužívania detí. Ten v čase pandémie v elektronickom prostredí eskaloval.
Fabianová priblížila, že problémom naďalej zostáva uchovávanie počítačových údajov ako dôsledok zrušenia smernice upravujúcej túto tému. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z roku 2014 bola v rozpore s chartou základných práv EÚ.
Orgány činné v trestnom konaní sú tak dnes odkázané na stanoviská providerov, ktorí si lehoty uchovávania stanovujú podľa vlastného uváženia. Na úrovni EÚ však panuje zhoda, že najdôležitejší je proaktívny prístup sociálnych mediálnych platforiem a poskytovateľov elektronických služieb.
