BRATISLAVA. V prvých dvoch vlnách covidu im ľudia tlieskali a od štátu dostali mimoriadne odmeny. V tretej sa dozvedeli, že väčšine z nich nezdvihnú platy.
Mnoho pracovníkov v prvej línii boja s koronavírusom doplatí na zmrazovanie tabuľkových platov v celej verejnej správe pre vysoký deficit štátneho rozpočtu.
Dotkne sa to napríklad regionálnych epidemiológov, pracovníkov domovov sociálnych služieb, učiteľov či vojakov.
Ich platy sú pritom nižšie ako mzdy ich kolegov v zahraničí a Slovensko má problém do týchto profesií prilákať nových a kvalitných pracovníkov.
Naopak, lekárom a sestrám sa mzdy zvyšujú automaticky podľa priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. V budúcom roku by to malo byť o 3,8 percenta.

Ani to však zrejme nebude stačiť. Od vypuknutia pandémie v Európe prebieha boj o lekárov. V Česku, Maďarsku aj v Poľsku im preto výrazne pridali. V Maďarsku od začiatku roku až o sto percent. Pre slovenských lekárov je tak veľmi lákavé odísť do zahraničia.
Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský hovorí, že medzi lekármi v nemocniciach najviac chýbajú štyridsiatnici a päťdesiatnici. „To sú najvýkonnejší lekári, s najväčšími skúsenosťami a aj fyzicky zdatní,“ hovorí. Od nich by sa tiež mohli najviac naučiť začínajúci kolegovia.
Odmeňovací systém v zdravotníctve je podľa Visolajského nastavený tak, že skúsený lekár s dlhoročnou praxou dostane rovnakú mzdu, ako začínajúci lekár tesne po atestácii. Skúsenejší preto odchádzajú do zahraničia, alebo si založia súkromnú ambulanciu.

„Pre spoločnosť je to strata, pretože pridaná hodnota v ambulancii je menšia oproti tomu, čo by mohol tento lekár robiť v najlepších rokoch v nemocnici. Smutné je, že v ambulancii zarobí viac,“ vysvetľuje Visolajský, ktorý pracuje ako lekár vo Fakultnej nemocnici v Nitre.
Učitelia ustoja všetko?
Ešte horšie sú na tom učitelia, ktorých mzdy by nemali zvyšovať druhý rok po sebe. „Učitelia vydržia všetko,“ hovorí ironicky Ľudovít Sebelédi, predseda Nových školských odborov.