BRATISLAVA. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predloží v piatok do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely vysokoškolského zákona.
Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS).
Novela zákona prinesie kvalitnejšie vysoké školstvo, funkčné miesta docentov a profesorov, či financovanie podľa kvality, či skrátenie externého štúdia.
Slovensko dopláca na odchod študentov
K novele vysokoškolského zákona prebiehala diskusia rezortu školstva s rektormi a ďalšími aktérmi vo vzdelávaní zhruba rok a pol.
"Parlament aktuálne schválil tri kľúčové zákony pre reformu základných a stredných škôl. Všetci však dlhodobo vnímame, že reformy nutne potrebuje aj vysoké školstvo na Slovensku," zdôraznil minister školstva.
Doplnil, že až 16 percent študentov si pri výbere vysokej školy zvolí radšej štúdium v zahraničí ako na Slovensku.
Oproti priemeru Európskej únie a okolitých krajín Slovensko výrazne zaostáva aj v počte patentov na milión obyvateľov a vysoké školy sa v medzinárodných rebríčkoch umiestňujú málo. Reforma vysokého školstva, ktorej základom je novela zákona o vysokých školách, má toto zmeniť.
Prilákať odborníkov
Reforma prinesie viacero zmien. "Je dôležité, aby slovenské vysoké školy obstáli v konkurencii s európskymi vysokými školami," uviedol šéf rezortu školstva.
Nový návrh zákona čerpá zo systémov vysokých škôl vo Francúzsku, Veľkej Británii a najviac zmien bolo inšpirovaných rakúskym systémom vzdelávania.
Prvou zásadnou oblasťou, v ktorej sú potrebné zmeny, je spôsob, ako prilákať kvalitnejších odborníkov. Pôjde o takzvané funkčné miesta docentov a profesorov. Vďaka tejto zmene sa dostanú na vysoké školy odborníci zo zahraničia, ktorí budú odovzdávať svoje poznatky študentom.
"Dnes, ak by prišiel na Slovensko učiť profesor z Oxfordu, nebol by profesorom. Musel by si prejsť slovenským procesom habilitačného a potom inauguračného konania, aby získal titul slovenského profesora," vysvetlil štátny tajomník rezortu školstva pre vedu, výskum a inovácie Ľudovít Paulis.
Skrátenie externého štúdia
Ďalšou zmenou je skrátenie externého štúdia. Zatiaľ čo v zahraničí má denné a externé štúdium rovnakú dĺžku, na Slovensku trvá denné štúdium spravidla päť rokov a externé sedem. Novela zákona skracuje podľa Paulisa externé štúdium na päť rokov.
Výraznou zmenou je tiež financovanie vysokých škôl podľa kvality. Viac financií má získať tá vysoká škola, na ktorej zamestnanci robia kvalitný výskum, napredujú vo svojej oblasti a zároveň tak odovzdávajú najnovšie poznatky z odboru svojim študentom.
Výkonnostné zmluvy
Novým prvkom financovania sú aj výkonnostné zmluvy. Vďaka nim bude možné vysokú školu lepšie prepojiť s praxou, čím sa zohľadnia potreby trhu práce a pomôže to študentom s výberom povolania, ktoré má dobré uplatnenie.
"Výkonnostná zmluva znamená, že vysoká škola podpíše so štátom zmluvu, v ktorej sa zaviažu splniť kritériá kvality, a keď ich splnia, dostanú financie," doplnil Paulis.
Zmena financovania čaká aj projekty. Motívom je transparentnejšie hodnotenie, ktoré sa zavedie prostredníctvom medzinárodných expertov a posudkov medzinárodných organizácií.
Zjednoduší sa aj uznávanie dokladov. Už nebude potrebné predkladanie potvrdení o oprávnení vzdelávacej inštitúcie poskytovať vysokoškolské vzdelanie v treťom štáte.
Študenti chcú zachovanie akademickej samosprávy
Zmena funkčných miest pre vysokoškolských učiteľov, skrátenie dĺžky externého štúdia, deregulácia fakúlt s možnosťou úpravy orgánov a procesov podľa špecifík daných súčastí sú určite významné zmeny, ktoré boli predmetom diskusií na stretnutiach pracovnej skupiny, uviedla Študentská rada vysokých škôl.
Tvrdí, že podporuje zefektívnenie fungovania vysokých škôl, avšak pri zachovaní akademickej samosprávy.
Študentská rada tvrdí, že návrh novely vysokoškolského zákona nie je finálnym výsledkom rokovaní, predstavuje materiál, ktorý na základe priebežného vyhodnocovania pripomienok pracovnou skupinou bude vylepšený tak, aby garantoval zavedenie vylepšení súčasného systému pri zachovaní akademickej samosprávy vysokých škôl.
"Študentská rada od začiatku vyzýva na zodpovednú, vecnú a racionálnu diskusiu a bude v tom pokračovať aj naďalej. Zdôrazňuje však, že samospráva vysokých škôl je pilierom, ktorý je potrebné rešpektovať pri akýchkoľvek zmenách vo vysokoškolskej legislatíve," poznamenal Filip Šuran, predseda Študentskej rady vysokých škôl.
Spôsob voľby rektora je otázka, o ktorej sa od februára diskutuje. Zmena spôsobu voľby, ktorú by mali spoločne vykonávať akademický senát a správna rada, je podľa Študentskej rady jednou z možností zapojenia externých aktérov pri zachovaní rozhodujúceho slova akademickej obce vysokej školy.
"Je potrebná dohoda na pomere členov akademického senátu a správnej rady, ako aj vyriešenie spôsobu nominácií členov správnej rady. Je nevyhnutné nastaviť systém tak, aby neboli členovia správnej rady politickými nominantmi vykonávajúcimi vôľu aktuálneho ministra školstva odvolávaní vždy po výmene vlády," tvrdí Študentská rada.
Pri posilňovaní kompetencií správnych rád je dôležité, aby mal akademický senát stále rozhodujúce slovo pri nakladaní s hnuteľným a nehnuteľným majetkom vysokej školy.
Študentská rada sa bude dôsledne zasadzovať, aby bolo nakladanie s majetkom vysokých škôl pod kontrolou akademických senátov. Zároveň aj naďalej požaduje zvýšenie rozpočtu pre vysoké školy na rok 2022 o nateraz stiahnutých 27 miliónov eur.
V priebehu najbližších dní iniciuje Študentská rada rôzne diskusie, kde si vypočuje názory študentov na predkladaný text novely, pričom oficiálne pripomienky ako jedna z reprezentácií vysokých škôl predloží po zasadnutí valného zhromaždenia Študentskej rady.
Obavy z politizácie
Pôvodne pripravovanú novelu zákona začiatkom roka vysoké školy odmietli, považovali ju za snahu o politické ovládnutie vysokého školstva na Slovensku. Viaceré vysoké školy vyhlásili štrajkovú pohotovosť či protest.
Následne vznikla pracovnú skupina, ktorej súčasťou boli okrem iného aj zástupcovia Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl či Študentskej rady vysokých škôl, s ktorými rezort školstva začal pracovať na novej verzii novely vysokoškolského zákona.
Protest proti novele tohto zákona tento týždeň obnovilo opäť vedenie Univerzity Komenského v Bratislave a jej akademický senát. Odmietajú znenie návrhu novely zákona a poukazujú tiež na nedostatočné reflektovanie diskusie so zástupcami vysokoškolského prostredia.
