BRATISLAVA. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) podpísal Deklaráciu o zámere pristúpenia Slovenska do Inovačného fondu Severoatlantickej aliancie (NATO).
Urobil tak v piatok v rámci rokovania ministrov obrany členských krajín NATO. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa rezortu obrany Marina Kovaľ Kakaščíková.
Iniciatíva vzišla zo samitu NATO v júni 2021, počas ktorého lídri členských krajín Aliancie schválili agendu NATO 2030 s ambíciou udržať si technologickú konkurencieschopnosť podporou širšej spolupráce členských krajín aliancie v oblasti technológií a inovácií.
Naď sa stretne s ministrom obrany USA, navštívi aj výrobnú linku stíhačiek F-16 Čítajte „V NATO chceme vytvoriť podmienky na efektívnu podporu startupov a vedeckých inštitúcií zameraných na vývoj technologicky náročných riešení použiteľných tak v civilnom, ako aj obrannom sektore. Verím, že to môže byť zaujímavá príležitosť aj pre slovenských špecialistov,“ povedal Naď.
Súčasťou inovačného balíka opatrení NATO je aj technologicko-inovačná sieť Diana, ktorá má slúžiť na prepojenie aliančných štruktúr s civilným sektorom a akademickou sférou a podpora výskumu a vývoja inovačných startupov.
Diskutovali o situácii v Afganistane
Ministri v rámci zasadnutia rokovali tiež o možnostiach rozšírenia oblastí spolupráce NATO a EÚ.
Spoluprácu by mohli zúžiť napríklad pri príprave strategických dokumentov v oboch organizáciách či v bezpečnostných výzvach, akými sú hybridné hrozby, odolnosť, nové prelomové technológie, klíma či globálne súperenie. Súčasťou diskusie boli aj ministri obrany Švédska a Fínska.
Situácia v Afganistane od prevzatia moci Talibanom bola jednou z ústredných tém dvojdňového rokovania ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli.
Severoatlantická aliancia vyhodnocuje plusy a mínusy svojho pôsobenia v Afganistane, uviedol minister.
Naď pripomenul, že išlo o prvé osobné rokovanie ministrov od ukončenia nebojovej misie v Afganistane.
"Tá operácia priniesla niektoré pozitíva a mala aj svoje negatíva. Na konci dňa je pravdou, že sa k moci vrátil Taliban, čo nie je víťazstvo. V súčasnosti operáciu vyhodnocujeme a je to pre nás skúsenosť aj vzhľadom na ďalšie operácie," vysvetlil.
Naď spresnil, že v súčasnosti nie sú na území Slovenska žiadni Afganci, ktorí by spolupracovali s NATO.
Dodal, že na Slovensko sa v dvoch evakuačných operáciách podarilo dostať niečo cez 50 Afgancov, ktorí mali priamy vzťah k Slovensku, či už rodinný, študijný alebo pracovný.
"Tá debata, že by sa mali ďalej prijímať Afganci cez NATO, bola vyriešená tak, že všetkých zostávajúcich sa rozhodla prijať Kanada, viac ako 300 ľudí, a tak už nie je potreba realokovať afganských spolupracovníkov medzi ďalšie členské krajiny," vysvetlil.
Únia chystá strategický kompas
Naď pripomenul, že z hľadiska ďalšieho napredovania NATO bol schválený strategický plán, podľa ktorého sa bude postupovať pri adaptácii Aliancie na nové bezpečnostné prostredie.
To sa týka najmä jej východnej hranice, napätia na východe Ukrajiny, ale aj situácie, ktorú teraz zažívajú krajiny Pobaltia a Poľsko s utečencami riadenými bieloruským režimom.
V tejto súvislosti privítal "dobré diskusie" s predstaviteľmi členských krajín EÚ a s Fínskom a Švédskom, ktoré nie sú členmi NATO. Podľa jeho slov je to debata "v správny čas", lebo NATO pripravuje novú strategickú koncepciu a EÚ chystá svoj strategický kompas.
"Tieto iniciatívy by mali rešpektovať spoločné záujmy členských krajín, zadefinovať vzťah medzi EÚ a NATO a prijať opatrenia, aby sa predišlo duplicite pri budovaní obranných spôsobilostí," opísal situáciu minister.
Ocenil tiež diskusie, ku ktorým v Bruseli došlo medzi americkým ministrom obrany a jeho francúzskou rezortnou kolegyňou, čo pomohlo zmierniť napätie, ktoré vzniklo po podpísaní strategickej obrannej dohody AUKUS medzi USA, Britániou a Austráliou.
