BRATISLAVA. Po roku diskusií a protestov vysokých škôl, ktoré hrozia štrajkom, minister školstva Branislav Gröhling (SaS) pravdepodobne v najspornejšom bode novely neustúpi.
Univerzity odmietajú posilnenie právomocí pre ministra, ktorý by tak mohol dosadzovať ľudí do orgánov vysokej školy. Tvrdia, že ide o politizáciu akademickej samosprávy a obávajú sa ohrozenia akademickej slobody.
O výhradách proti reforme vysokých škôl, o tom, aké zmeny vysoké školy potrebujú a o možných štrajkoch hovorí v rozhovore rektor Univerzity Komenského (UK) v Bratislave MAREK ŠTEVČEK.
Má minister Gröhling podľa vás zlú motiváciu pri novele?
To si netrúfam hodnotiť. Ja som však príslovečne dobromyseľný človek, takže si myslím, že jeho motivácie sú dobré. Ale ako sa hovorí, aj cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami a myslím si, že novela je práve tou príslovečnou cestou do pekla.
Marek Števček
- Študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
- Pôsobil na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
- V roku 2012 začal pracovať na Ministerstve spravodlivosti SR ako generálny riaditeľ sekcie civilného práva.
- Predsedal rekodifikačným komisiám pre nové civilné procesné právo a súkromné právo.
- V roku 2017 ho prezident Andrej Kiska vymenoval za profesora v odbore občianske právo.
- Od roku 2019 je rektorom Univerzity Komenského v Bratislave.
Štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis na tlačovej konferencii v nedávno povedal, že „vyše roka a pol s vysokými školami debatujeme, snažíme sa počúvať najmä to, akým spôsobom to odargumentujú, prinášame na stôl paragrafové znenie a zhmotnenie predstavy tak, ako sme k nej dospeli po vypočutí názorov z kontaktnej skupiny. Predpokladám, že ešte nejaký priestor pre úpravu návrhov bude. Budem rád, keď v diskusiách budeme pokračovať a pomôže nám to rozporové konanie spraviť čo najhladšie. Vysoké školy majú na to právo, ale podstatná je sila argumentov, viac než protestné akcie.“ Boli ste účastníkom debaty, mám pravdu?
Má to viacero rovín. Prvou je, že rozhodne nemôžem súhlasiť s tým, že sa s nami rok a pol diskutuje. Na jar sme práve tými protestným akciami oddialili prijatie novely a až potom bola zriadená kontaktná skupina. Áno, zopár stretnutí bolo, ale berte do úvahy, že boli letné prázdniny, čiže frekvencia stretnutí naozaj nebola častá.
Druhá vec je, že sme nikdy nevideli záznam z rokovaní. Všetko sa viedlo v ústnej rovine a bolo nám tlmočené, že to ministerstvo zhodnotí a na konci z toho niečo vzíde. Ale vypočutie neznamená akceptáciu argumentov, ktoré tam odzneli.

Stopercentný súhlas nedosiahnete asi nikdy. To je prirodzené.
Je to prirodzené, ale otázne je, či môžete robiť reformu akéhokoľvek rezortu, keď sa vám celý rezort jednohlasne búri. Teraz sa tu šíri taký obraz, že vysoké školy sú nereformovateľné, pretože nikdy na nič nepristúpili a chcú zotrvať v bahne, ktoré tu máme.
Po prvé, nemáme tu bahno. Po druhé, nie je to tak, že so všetkým nesúhlasíme. Na veľa veciach sme sa dokázali zhodnúť, napríklad na dĺžke externého štúdia, funkčných miestach docentov a profesorov, a tak ďalej.