BRATISLAVA. Až 90 percent všetkých autorov nie je adekvátne odmeňovaných za svoju tvorbu. Vyplýva to z prieskumu autorskej spoločnosti LITA, ktorý realizovala počas leta.
Podľa jeho zistení sa autorskej činnosti na plný úväzok venuje len tretina tvorcov.
Väčšina autorov ročne nezarobí viac ako 10-tisíc eur
Naopak, dve tretiny autorov musia popri umeleckej tvorbe vykonávať aj inú prácu, polovica z týchto respondentov tvrdí, že je to v dôsledku nízkeho príjmu z autorskej činnosti.
"V prípade 87 percent opýtaných autorov predstavoval hrubý ročný príjem z umeleckej tvorby menej ako 10 000 eur," priblížila zistenia prieskumu riaditeľka LITA Jana Vozárová.
Priemerný týždenný pracovný čas respondentov v prieskume je 43 hodín.
"Hoci autorská činnosť tvorí viac ako polovicu ich pracovného času, príjmy z nej predstavujú necelú tretinu celkového príjmu autorov," skonštatovala riaditeľka autorskej spoločnosti, zastupujúcej v súčasnosti takmer 4 000 autorov a nositeľov práv.
Pandémia negatívne ovplyvnila príjmy
LITA prostredníctvom prieskumu poukazuje aj na zhoršenie postavenia umelcov a tvorcov počas pandémie.
"Viac ako polovica autorov uvádza, že v dôsledku pandémie zarába menej. Zatiaľ čo v roku 2019 zarobili autori v priemere 4 675 eur, v roku 2020 to bolo už len 4 035 eur, čo znamená medziročný pokles vo výške takmer 14 percent," priblížila Vozárová.
Podľa riaditeľky LITA by situáciu mohla zmeniť pripravovaná novela Autorského zákona, upozorňuje však na to, že v podobe, v akej ju do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo kultúry, zlepšenie neprinesie, naopak, môže ohroziť aj jestvujúce finančné istoty autorov.
Autorova mzda by sa mala skladať z dvoch častí
Za autorov zdôrazňuje, že systém odmeňovania by mal byť spravodlivý a zohľadňovať by mal nielen invenciu pri tvorbe, ale aj úspešnosť daného diela.
"V praxi to znamená, že autorova mzda by sa mala skladať z dvoch častí - z odmeny za vytvorenie diela a odmeny za každé jeho následné použitie," vysvetlila Vozárová.
Ministerstvo kultúry uviedlo, že so zástupcami LITA opakovane komunikovalo od roku 2019, v rámci pracovných skupín k novele zákona či na bilaterálnej úrovni, venovalo sa aj podnetom vzneseným v rámci pripomienkového konania.
"V prípade spoločnosti LITA sa rozporové konanie k vzneseným pripomienkam uskutočnilo 18. októbra," uviedla Adriána Čahojová z referátu komunikácie a protokolu Ministerstva kultúry.
Riaditeľka LITA potvrdzuje a oceňuje snahu rezortu komunikovať o pripomienkach. "Niektoré naše podnety boli akceptované, v iných bodoch sa doteraz naše pohľady nezblížili," bilancovala súčasný stav prípravy zmeny zákona.
Návrh novely prešiel na prelome septembra a októbra skráteným pripomienkovým konaním, v súčasnosti mieri na rokovanie kabinetu, v utorok 26. októbra sa mu venovala Legislatívna rada vlády.
