BRATISLAVA. Glasgowská klimatická konferencia ukáže, kým sme ako ľudstvo.
Riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková to uviedla v tlačovej správe, ktorú zaslala hovorkyňa organizácie Patrícia Brandysová.
Túžba po biznise, alebo empatia
Podľa aktivistov bude konferencia v škótskom Glasgowe ešte dôležitejšou, ako bola tá v Paríži v roku 2015, na ktorej sa zrodila dohoda o potrebe udržania nárastu priemernej globálnej teploty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.
Práve na konferencii, ktorá sa začína v nedeľu 31. októbra, sa totiž podľa Greenpeace ukáže, či u svetových lídrov zvíťazí túžba po biznise, alebo empatia. Konferencia v Paríži stanovila cieľ udržania globálneho otepľovania pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.
Glasgow ponúka klíme možno poslednú šancu, aj Greta ešte vidí nádej Čítajte Na glasgowskej konferencii sa však svet musí dohodnúť na tom, ako to dosiahnuť. Aktivisti klimatický summit vnímajú tak, že kým konferencia v Paríži bola „zásnubami“, tá v Glasgowe už bude „svadbou“.
„Glasgow potrebuje vidieť skutočný záväzok, skutočné ambície a skutočné činy, pretože v období pred konferenciou všetky tri chýbali. Hoci nasledujúce dva týždne budú zahŕňať mnoho zvratov, ešte nie je neskoro na to, aby sa lídri a líderky dohodli na podrobnom a skutočne efektívnom akčnom pláne,” povedala výkonná riaditeľka Greenpeace International Jennifer Morgan.
Emisie bohatých najviac pociťujú chudobní
Podľa riaditeľky slovenskej pobočky Greenpeace Kataríny Juríkovej nesplnené sľuby a všadeprítomný greenwashing spôsobujú, že zatiaľ čo emisie bohatých krajín stúpajú, zhoršujúce sa dôsledky klimatickej krízy čoraz viac postihujú tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Pápež vyzval na radikálne kroky proti zmene klímy Čítajte Na konferencii bude mať svojich zástupcov aj celosvetové hnutie Greenpeace. Tí budú žiadať od krajín vyhlásenie o okamžitom zastavení všetkých nových fosílnych projektov či ambiciózne plány svetových lídrov zaručujúce globálne zníženie emisií do roku 2030 o polovicu.
Zároveň budú od bohatých krajín žiadať záväzok, že poskytnú 100 miliárd amerických dolárov ročne do menej rozvinutých krajín na prispôsobenie sa dôsledkom klimatickej krízy, rozvoj zelených energetických systémov a na útlm fosílnych palív. Ďalšie financie pre chudobné krajiny budú žiadať na kompenzáciu škôd už spôsobených klimatickou krízou v menej rozvinutých krajinách.
