1808 -- narodil sa český spisovateľ, novinár a obrodenecký divadelník Josef Kajetán Tyl. Tvorca českej národnej drámy: Jan Hus, Paličova dcera, Strakonický dudák, Tvrdohlavá žena, súdobých a historických próz: Dekret kutnohorský. Autor textu českej národnej hymny Kde domov můj? z hry Fidlovačka na hudbu Františka Škroupa. Zomrel 11. júla 1856.
1820 -- vo Viedni sa narodila česká spisovateľka Božena Němcová. Jej najvýznamnejším dielom je román Babička, inšpirovaný jej skutočnou babičkou Magdalénou Novotnou, s ktorou prežila mladosť v Ratibořiciach pri Českej Skalici. Němcová veľmi rada navštevovala Slovensko. Pobyty zúročila v poviedkach Chyže pod horami, Podhorská vesnice a v zbierke Slovenské pohádky a povesti. Zomrela 21. januára 1862 v Prahe.
1897 -- narodil sa slovenský ekonóm, peňažník, ktorý sa podieľal na finančnom zabezpečení SNP Karol Markovič. V roku 1944 bol zatknutý, väznený v Banskej Bystrici, Bratislave a v koncentračnom tábore Mauthausen, 1953-56 väznený, neskôr rehabilitovaný. Zomrel 2. februára 1980.
1900 -- v Neuilly-sur-Seine vo Francúzsku sa narodil francúzsky básnik a filmový scenárista Jacques Prévert. Mnohé jeho básne boli zhudobnené ako šansóny. Najvýznamnejšie diela: Nábrežie hmiel, Deti raja, Brány noci. Zomrel 11. apríla 1977 v Omonville-la-Petite.
1902 -- v Detroite, Michigan, sa narodil americký pilot Charles Lindberg, ktorý 20.-21. mája 1927 ako prvý preletel Atlantický oceán. Z New Yorku do Paríža letel na lietadle Spirit of St. Luis 33 a pol hodiny. Linbergova sláva a peniaze prilákali okrem osobností i zločincov. V r. 1932 mu uniesli prvorodeného syna, ktorého našli mŕtveho napriek zaplateniu 100 tisíc dolárov výkupného. Počas 2. sv. vojny bol Ch. Lindberg špiónom v tretej ríši. Za autobiografiu Môj let cez oceán dostal v r. 1954 Pullitzerovu cenu za literatúru. Zomrel 26. augusta 1974 na havajskom ostrove Maui.
1909 -- v Senici sa narodil slovenský textár tanečných piesní a libretista, právnik: Pavol Braxatoris, vnuk básnika Andreja Sládkoviča. Napísal libretá k operám Gejzu Dusíka: Modrá ruža, Hrnčiarsky bál, Karneval na Rio Grande, To by bola láska. Zomrel 19. januára 1980 v Bratislave.
1924 -- v Kalinke sa narodil filmový režisér Stanislav Barabáš. Niekoľko semestrov študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Odtiaľ odišiel na práve založenú FAMU, kde v r. 1946-50 vyštudoval réžiu. Pôsobil v armádnom filme, v r. 1950-56 v Štúdiu dokumentárnych filmov, v r. 1956-68 v Štúdiu hraných filmov v Bratislave. Ako pomocný režisér spolupracoval s P. Bielikom na filmoch: Štyridsaťštyri a Kapitán Dabač a s L. Kudláčom na filme Posledný návrat. Medzinárodný úspech dosiahol adaptáciou Dostojevského poviedky Krotká. Na Slovensku ďalej nakrútil filmy: Pieseň o sivom holubovi, Zvony pre bosých, Tango pre medveďa. V r. 1968 emigroval do Rakúska, krátko pôsobil v Kanade a v r. 1969 sa usídlil v Nemecku, kde nakrútil viac ako dvadsať televíznych filmov (o. i. niektoré diely seriálu Miesto činu). Zomrel 1. augusta 1994 v Hamburgu.
1945 -- v Jalte na Kryme sa začala konferencia vedúcich predstaviteľov troch mocností protihitlerovskej koalície Veľkej Británie, USA a ZSSR – W. L. S. Churchilla, F. D. Roosevelta a J. V. Stalina – o povojnovom usporiadaní Európy. Skončila 11. februára 1945.
1968 -- v Bratislave zomrel maliar a výtvarný pedagóg Ján Mudroch, popredný predstaviteľ Generácie 1909, účastník hnutia Avantgarda 38. Študoval na Súkromnej maliarskej škole G. Mallého v Bratislave, neskôr na Uměleckoprůmyslovej škole a AVU v Prahe. Člen Uměleckej besedy v Prahe, od r. 1938 žil v Bratislave.
V r. 1950-52 prvý rektor Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave, spoluzakladateľ Skupiny 29. augusta. Podieľal sa na vydávaní odborných časopisov a surrealistických zborníkov: Sen a skutočnosť. Venoval sa hlavne figurálnej maľbe a zátišiu. Vrcholné diela pochádzajú z vojnového obdobia: Katastrofa, Nešťastie, Zvestovanie smrti, Cudzia ruža, po 2. sv. vojne sa priklonil k poetickému realizmu: Matka s dieťaťom, Materstvo. Narodil sa 28. marca 1909 v Sotine, dnes časť Senice.
1980 -- v Bratislave zomrel fyzik, zakladateľská osobnosť slovenskej teoretickej fyziky Ján Fischer. Bol priekopníkom vo využití metód kvantovej mechaniky na riešenie problému interakcie žiarenia s atómami (fotoefekt, Comptonov jav), profesor na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Narodil sa 5. mája 1905 v Martine.