BRATISLAVA. Právomoc generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutie podľa sporného paragrafu 363 Trestného poriadku by sa mohla obmedziť. Navrhuje to poslanec Alojz Baránik (SaS) v novele Trestného poriadku.
Navrhnúť postup podľa paragrafu by mohli len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného. O novele by mal parlament rokovať na ďalšej riadnej schôdzi, ktorá sa začína 23. novembra.
Poslanec navrhuje zúžiť okruh osôb, ktoré sú oprávnené podať návrh na postup paragrafu 363, len na poškodeného a zúčastnenú osobu, ktorí budú môcť navrhnúť zrušenie rozhodnutia len v neprospech obvineného.
"Rovnako aj generálny prokurátor bude môcť zrušiť právoplatné rozhodnutie z úradnej povinnosti len v neprospech obvineného," uviedol poslanec v návrhu.
Právomoc patrí výlučne súdu
Paragraf 363 hovorí o tom, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Môže tak urobiť aj na návrh obvineného a zrušiť obvinenie v jeho prospech.

Táto právomoc je podľa Baránika definovaná tak široko, že stráca charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Umožňuje to podľa neho napríklad zrušiť nielen rozhodnutia vo veci samej, ale aj rozhodnutia procesného charakteru.
"Neraz týmto postupom dochádza k zrušeniu uznesení o vznesení obvinenia, čo v konečnom dôsledku vedie k zastaveniu trestného konania, pretože generálny prokurátor vysloví nezákonnosť dôkazov," tvrdí.
K zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia podľa poslanca dochádza v skorej fáze trestného stíhania. Myslí si, že právomoc rozhodovať o vine či nevine obvineného patrí výlučne súdu.
"Ak by aj k porušeniu zákona v prípravnom konaní skutočne došlo, povinnosť prihliadať naň patrí do právomoci súdu," uviedol v odôvodnení svojho návrhu. Poslanec navrhuje, aby bola novela účinná od 1. marca 2022.
Iniciatíva bez súhlasu koaličnej rady
Generálna prokuratúra SR zrušila koncom leta na základe paragrafu 363 obvinenia voči bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.

Vládny kabinet sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazal, že bude "dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu". Zmenou paragrafu sa zaoberala aj pracovná skupina pre obnovu dôvery v právny štát.
Predstavitelia koalície zo Za ľudí i Sme rodina pre TASR uviedli, že návrh je Baránikovou iniciatívou bez súhlasu koaličnej rady. Poslanec Milan Vetrák (OĽANO) vysvetlil, že ide zrejme o to, aby sa v parlamente otvorila diskusia k téme paragrafu 363.
Via Iuris: Návrh ide proti zásadám trestného konania
Nezisková organizácia Via Iuris na sociálnej sieti v pondelok uviedla, že Baránikov návrh protirečí zásadám trestného konania.
Organizácii sa nepozdáva, že podľa predloženej zmeny navrhnúť postup podľa paragrafu by mohli len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného. Navrhovaná zmena podľa Via Iuris odporuje zásade zakotvenej v TP.
"Orgány činné v trestnom konaní majú podľa nej s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie," pripomenula Via Iuris.
Organizácia je presvedčená, že ustanovenie si vyžaduje prísnejšiu reguláciu, aby spĺňalo podmienky mimoriadneho opravného prostriedku a nezasahovalo sa do nezávislosti a zodpovednosti prokurátora.
"Návrh pána Baránika však nerieši podstatné nedostatky ustanovenia paragrafu 363 a je dokonca v rozpore s jednou zo zásad Trestného poriadku," skonštatovala výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.